MINISTERSTVO CHCELO

Hoci sa transformácia štátnych podnikov Severoslovenské a Východoslovenské vodárne a kanalizácie na akciové spoločnosti mala podľa vyjadrení kompetentných uskutočniť k 1. aprílu, termín sa opäť posúva. Z informácií, ktoré sa nám podarilo získať, však vyplýva, že naozaj pôjde len o posun niekoľkých dní alebo týždňov. FNM SR už dostal z ministerstva pôdohospodárstva potrebné podklady, a tak zostáva už iba prerokovať a schváliť celú transakciu v orgánoch fondu. Práve čakanie na uvedené podklady brzdilo transformáciu zvyšných dvoch (z pôvodných piatich) podnikov VaK. Zástupcovia MP SR nám síce povedali, že ide o podklady týkajúce sa majetkového vyrovnania, ale z kuloárových zdrojov sme sa dozvedeli, že išlo o personálne návrhy za MP SR do orgánov nových akciových spoločností. Veď ide o lukratívne posty. Pripomeňme, že uznesenie vlády SR v minulom volebnom období predpokladalo zavŕšiť transformáciu VaK do konca júna 2002. Ba dokonca program vládneho kabinetu M. Dzurindu sľuboval transformáciu VaK bezodplatným prevodom ich majetku s účtovnou hodnotou okolo 38 mld. Sk na obce do konca volebného obdobia, čiže do septembra 2002. No komplikácie okolo majetkového vyrovnania, ako aj diskusie o počte nových vodárenských spoločností, spomalili proces transformácie. S vyrovnaním majetku sa

najskôr „trápilo“

zriaďovateľské MP SR, neskôr MPSPNM SR a neskôr - vlastne až dosiaľ - FNM SR. Ako prvá vznikla ešte minulý rok zo š. p. Stredoslovenské VaK Stredoslovenská vodárenská spoločnosť. No predstavitelia ZMOS nám potvrdili, že ešte koncom februára nemala emitované akcie. Pritom až po ich emitovaní môže FNM SR uzatvoriť zmluvu s každým jednotlivým akcionárom. Začiatkom januára tohto roku vznikla zápisom do obchodného registra Bratislavská vodárenská spoločnosť a tiež vodárenská spoločnosť v Nitre a Trnave. Ak aj v najbližších týždňoch vzniknú dve nové akciové spoločnosti zo š. p. Severoslovenské a Východoslovenské VaK, na radosť je priskoro. Keď zoberieme do úvahy fakt, že každá akciová spoločnosť bude mať stovky akcionárov (obce v danom regióne), kolotoč schvaľovacích a administratívnych úkonov je naozaj zložitý. Veď ak aj FNM SR uzatvorí zmluvu s každým jednotlivým akcionárom, musí ju schváliť mestské zastupiteľstvo obce a podpísanú primátorom alebo starostom ju treba poslať späť na FNM. Ako bude celý tento proces trvať, nevie nik zodpovedne povedať. Na podnety zo strany samospráv i ZMOS pružne zareagoval na situáciu FNM SR a akcie na obce prevádza postupne, čím získava čas. No predsa len sa viacerí zainteresovaní domnievajú, že ak je transformácia VaK bezodplatným prevodom na obce jednou z priorít vládnej garnitúry, mali by posilniť aj príslušné oddelenia na FNM SR a pružnejšie by sa mali k problematike postaviť aj samotné obce. Veľa závisí aj od prístupu jednotlivcov, lebo pod tzv. objektívne príčiny sa

dá „schovať“

všeličo. A keď také objektívne omeškania čo len o týždeň, dva, má mať čo len každá tretia samospráva, celý proces sa môže ťahať aj do konca tohto roka. To by však mohlo mať negatívny vplyv aj na včasný prílev investícií zo zahraničia. Bez nich veru ťažko (aj v predĺžených prechodných obdobiach) Slovensko splní sprísnené zákonné normy, ktoré sa týkajú kvality vôd, budovania čistiarní odpadových vôd, kanalizácií. Na jednej strane síce viaceré významné európske a svetové vodárenské firmy už deklarovali svoj záujem vstúpiť do privatizácie VaK, ale ako sme sa dozvedeli, aj novovzniknuté spoločnosti ešte len plánujú vypracovanie auditov, aby bolo jasné, v ktorých oblastiach konkrétne a koľko treba investovať. Až potom vypíšu medzinárodné tendre na vstup investorov. Veď do budovania čistiarní odpadových vôd, do kanalizácií a pod. treba celkovo v rámci Slovenska investovať najmenej 180 mld. Sk. A tak je viac ako pravdepodobné, že bez vstupu skúsených investorov zo zahraničia tento cieľ nové vodárenské spoločnosti ťažko splnia. Dokonca, podľa mnohých odborníkov, môžu

nedotiahnuté veci

okolo transformácie skomplikovať aj čerpanie prostriedkov z programu ISPA. V súvislosti s transformáciou VaK ešte dodajme, že najďalej je Bratislava. Hlavné mesto SR založilo už aj prevádzkovú spoločnosť, ale tá svoju činnosť začne až keď na ňu prevedie buď časť majetku, alebo podpíše prevádzkovú zmluvu s budúcim investorom. Koncom marca sa podľa správy TASR stalo mesto Bratislava vlastníkom 59,29 % akcií Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). Rozhodlo o tom mestské zastupiteľstvo. Základné imanie BVS je vo výške takmer 8,5 mld. Sk a podiel mesta predstavuje vyše päť miliónov akcií v nominálnej hodnote 1000 Sk za akciu. Celkovo je v BVS 252 obcí s percentuálnym podielom akcií podľa počtu obyvateľov.

Zdena Rabayová