Voda naháňa husiu kožu

Modelovú situáciu nám ukázali minuloročné zrážky v Českej republike

Všetci ešte majú v živej pamäti silné dažde a následné katastrofálne povodne, ktoré v minulom roku postihli viaceré oblasti Českej republiky. Len hmotné škody boli vyčíslené na desiatky miliárd českých korún. Je možné, aby taká prírodná apokalypsa zasiahla aj Slovensko? Môže to niekto s istotou vylúčiť, keď lokálne povodne u nás intenzívne vyčíňajú už niekoľko rokov? Určite nie. Mali by sme asi nezodpovedných odborníkov, keby sa vtedajšie vrtochy prírody u našich susedov nepokúsili modelovať na domáce vodohospodárske a krajinotvorné podmienky. Na Slovensku odborníci takýmto postupom analyzujú, čo by sa stalo, keby také výdatné zrážky ako v Česku spadli napríklad do povodia Hrona (rieka preteká napríklad Banskou Bystricou). „Bojím sa povedať, čo by to s týmto mestom spravilo,“ uviedol v rozhovore pre náš denník jeden popredný slovenský expert na túto problematiku, ktorého nebudeme menovať. „Taký zrážkovo-matematický model máme urobený. Takýmto spôsobom sme dážď v tých istých cykloch dostali nad povodie Hrona a robili odtokový model.“ Ako sme sa dozvedeli, v Banskej Bystrici by v takomto prípade tieklo v Hrone, či vlastne už mestom, viac ako tisíc kubických metrov vody za sekundu. Toto číslo je na takú riečku extrémne vysoké. Pritom počas veľkých záplav v roku 1974 išlo metropolou stredného Slovenska „len“ 580 kubíkov. „Čo bráni tomu, aby sa taká hydrologická situácia ako v Česku neudiala aj u nás?“ kladie rečnícku otázku náš expert. Spomínaná modelová situácia sa robila koncom minulého roka, lebo odborníci boli zvedaví, čo ak raz v takom množstve

spadnú zrážky

aj u nás. Dozvedeli sme sa, že momentálne sú známe predbežné výsledky skúmania a v súčasnosti sa modelový projekt dokončuje. Našej redakcii dal informátor prísľub, že keď bude analýza dôsledkov dokončená, tak Hospodársky denník dostane ako prvý zo slovenských médií podrobnosti o následkoch „českých“ zrážok na našom území. Rešpektovali sme to a na viac sme sa v súvislosti s uvedeným projektom nepýtali. Dodávame však, že možno až potom, keď budú výsledky analýzy definitívne, stane sa slovenské, už roky zanedbávané vodohospodárstvo, štátom sledovanou prioritou s príslušnou podporou.

Pod mostami v intraviláne Banskej Bystrice je koryto Hrona schopné previesť iba 250 kubíkov vody za sekundu. To je len tzv. päťročná voda. Po skúsenostiach z roku 1974 sa na ochranu mesta urobili iba nábrežné múriky, ktoré situáciu čiastočne zlepšili, no nevyriešili. Koryto rieky sa v tomto úseku rozširovať nedá. Riešením zrejme nie je ani jeho prehĺbenie, a to nielen z estetického, ale ani technického dôvodu. Keď sa spočítal objem

povodňovej vlny,

ktorý by sa mohol zadržať v uvažovaných suchých poldroch, odborníci konštatovali, že veľký význam by nemal ani tento variant riešenia. Ďalšími alternatívami bolo odvedenie veľkých vôd mimo intravilán mesta tzv. viacúčelovým tunelom a kombinácia spomínaných možností. Keď sa analyzovali všetky alternatívy, tak na základe porovnávajúcich kritérií sa konštatovalo, že najvýhodnejšia možnosť by spočívala v odvedení veľkých vôd mimo mesto. A tak sa uvažuje s vybudovaním tunela popod vrch Urpín. Jeho dĺžka by musela byť okolo 2,5 kilometra. Myšlienka takéhoto viacúčelového objektu (v čase normálneho vodostavu by slúžil ako cestná komunikácia) žila do minulého roka. Vzhľadom na problémy s tunelmi v zahraničí bola aj táto myšlienka modifikovaná a teraz sa už hovorí skôr o jednoúčelovom, s prípadným energetickým využitím. Existuje možnosť financovať jeho prípravu z európskych fondov ISPA. V súčasnosti sa robia podklady na technickú pomoc. Tá by mala posúdiť, či návrhy prezentované Slovenskom sú relevantné na to, aby boli následne financované napríklad z Kohézneho fondu. Tunelom by sa mohlo presmerovať

mimo intravilán

mesta okolo 250 kubíkov vody za sekundu, čo spolu s maximálnou vodou v koryte predstavuje storočný prietok. Ako sme však uviedli v úvode, v prípade enormných zrážok by ani takéto riešenie nemuselo stačiť. Platí však, že príroda nečaká a kedykoľvek môže prekvapiť. Poučení z jej rozmarov už máme dosť. Ohrozené územné aglomerácie by sa však mali chrániť proti až tisícročnej vode. O to viac, ak sú na nich dôležité priemyselné a iné objekty. A tak je to aj v metropole stredného Slovenska, ktorá je vodou najohrozenejším krajským mestom na Slovensku.

Vladimír Turanský