Aj v práci sme konzervatívni

V uplatňovaní telepráce zaostávame, nenaskočili sme na vlak

Keď sa malo Michaele Girtler-Voh, pracovníčke magistrátu mesta Viedeň, narodiť tretie dieťa, spýtal sa jej šéf, akú má predstavu do budúcnosti. Chce vôbec ďalej pracovať? Pani Michaela nepovažovala dieťa za prekážku, nečerpala ani materskú dovolenku a veľmi rýchlo sa opäť vrátila k svojim pracovným povinnostiam na magistráte, kde zodpovedá za školenia zamestnancov, organizuje jazykové kurzy, výmenné pobyty a pod. Pracuje však formou teleworku, doma s pomocou počítača, internetu a telefónu. Šetrí jej to čas a náklady na dopravu, je blízko svojho bábätka. Aj keď starostlivosť oň jej zabezpečuje pestúnka, nedá sa predsa spojiť plnohodnotný výkon povolania so starostlivosťou o také malé dieťa. V dopredu dohodnutých termínoch prichádza na magistrát, aby sa zúčastnila na poradách, absolvovala rokovania s partnermi, vybavila všetko to, pri čom musí byť osobne a aby nestratila kontakt s kolegami. Spomedzi 65-tisíc zamestnancov mesta Viedeň je 95 teleworkerov a sú to prevažne muži, povedala M. Girtler-Voh minulý týždeň v Bratislave na konferencii Nové trendy v zamestnávaní - telework, ktorú pod záštitou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a s podporou Svetovej banky zorganizovalo Združenie žien v podnikaní, asociácia Fórum žien 2000 a European virtual association. Od nej sa účastníci dozvedeli, že teleworkeri majú

vyššiu produktivitu

práce asi o 20 až 30 % (lepšie sa koncentrujú v pokojnom prostredí domova), že najlepšie sa osvedčil kombinovaný spôsob práce - dva alebo tri dni v týždni doma, ostatné dni na pracovisku, pričom zamestnávateľ šetrí najmä nájomné za pracovné priestory, keď na jednom mieste v kancelárii sa pri jednom počítači striedajú dvaja pracovníci. Pravda, náklady za počítač v byte, jeho zapojenie a údržbu znáša zamestnávateľ, u nich konkrétne to predstavuje asi 185 eur na mesiac. Viedenský magistrát dodržiava pritom zásadu, ktorú obsahuje aj Rámcový dohovor o teleworku schválený Európskou komisiou v júni 2002, že telework je dobrovoľný a je vecou dohody zamestnanca a zamestnávateľa: Nikoho nemožno nútiť, aby pracoval ako teleworker a nikto nemá právo pracovať ako teleworker.

Na Slovensku pracuje formou teleworku asi jedno percento ekonomicky aktívnych občanov. Väčšinou ide o samostatne zárobkovo činné osoby, nie o zamestnancov. Dôvod je jednoduchý: konzervativizmus na strane zamestnávateľov rovnako ako na strane zamestnancov. Možno sa mohlo aj v návrhu novely Zákonníka práce objaviť aspoň

slovíčko telework,

no nie je tam. Ale aj platný Zákonník práce dáva možnosť pracovať ako teleworker, čo je užší pojem ako domácky zamestnanec, a tých sa týkajú ustanovenia príslušného paragrafu 52. Podľa toho sa na domáckych zamestnancov (teleworkerov vrátane) nevzťahujú tie ustanovenia Zákonníka práce, ktoré hovoria o rozvrhnutí týždenného pracovného času a o prestojoch, nepatrí im odmena za prácu nadčas. Týka sa ich však rámcová dohoda o teleworku schválená v Bruseli 16. 6. 2002, tá však má odporúčací charakter, nezaväzuje jednotlivé krajiny, aby ju automaticky prevzali do svojej legislatívy. „Hovorí sa v nej o tom, že teleworker má právo na také isté pracovné podmienky ako ostatní zamestnanci, ale možno sa o nich dohodnúť aj individuálne,“ informovala Hd Jana Golianová z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. „Zamestnávateľ je podľa tohto dohovoru zodpovedný za ochranu údajov, s ktorými zamestnanec zaobchádza. Je povinný rešpektovať súkromie zamestnanca, je zodpovedný za jeho zdravie a bezpečnosť. Pracovné prostriedky vo všeobecnosti zabezpečuje zamestnávateľ, no môžu sa dohodnúť aj ináč. Okrem toho majú mať teleworkeri

rovnaký prístup

k vzdelávaniu a odbornej príprave, ako majú ostatní zamestnanci. Rovnaké je to aj s prístupom ku kolektívnym zamestnaneckým právam, môžu voliť aj byť volení do orgánov zastupujúcich zamestnancov. Zdá sa, že telework je ideálnym spôsobom na to, ako znížiť nezamestnanosť a ako umožniť niektorým ohrozeným skupinám - ženám s malými deťmi, ľuďom so zdravotným postihnutím alebo občanom z obcí geograficky vzdialených od sídla podniku - obsadiť dobré pracovné miesta. V rozpore s teóriou, podľa ktorej je telepráca ideálna pre ženy (zladenie pracovných a rodinných povinností), v Európskej únii väčšinu teleworkerov predstavujú muži v strednom veku, ktorí však nie vždy pracujú doma, ale sú mobilní a na cestách, pričom využívajú počítač a internet. Až polovica teleworkerov sú samostatne zárobkovo činné osoby. Niet pochybností o tom, že telework či telepráca sú šancou aj pre Slovensko tak v oblasti samozamestnania, ako aj pri zamestnávaní. Hodí sa tam, kde zamestnávateľ nechce prísť o know-how pracovnej sily, ktorej z rôznych dôvodov nevyhovuje

denná dochádzka

do zamestnania. Je šancou zamestnať kvalifikovaných ľudí tak, aby sa nemuseli sťahovať za prácou. V Európskej únii takouto formou často pracujú zamestnanci firiem so sídlom v inej krajine. Telepráca je šancou na zotretie rozdielov medzi mestom a dedinou. Má, samozrejme, aj svoje nevýhody, ktoré možno pri ich poznaní eliminovať. Nemali by sme sa je však báť.

Zuzana Krútka