Hrozí po záplavách potopa?

Česká republika sa už dlhšie nemôže dostať zo zdanlivo nekonečného kolotoča medzinárodných arbitráží, po ktorých ju vláčia rôzne medzinárodné spoločnosti pre porušovanie platných dohôd a pravidiel. Po minuloročnej povodňovej katastrofe, ktorá sa podľa vládnych odhadov postarala v ČR o škody v približnej hodnote 73 miliárd CZK, hrozia Česku ďalšie neočakávané výdavky. Začiatočná istota vládnych predstaviteľov z víťazstva v týchto sporoch sa náhle vytratila po tom, ako bola ČR v jednom z procesov uznaná vinnou a odsúdená na náhradu škôd.

Najznámejším a finančne najnáročnejším je prebiehajúci spor medzi japonskou spoločnosťou Nomura a ČR, v ktorom sa Nomura a jej dcérska spoločnosť Saluka domáhajú odškodnenia vo výške 30,5 až 40,6 miliardy CZK. Dôvodom je postup českého štátu pri riešení krízy v Investičnej a Poštovej banke (IPB). Štát totiž na IPB najprv uvalil nútenú správu a zárukami za zlé obchody následne podporil predaj banky do rúk ČSOB. Nomura argumentuje, že na rozdiel od IPB český štát ostatné veľké banky očistil od zlých úverov a Nomuru ako investora v IPB tak znevýhodnil. ČR neskôr reagovala podaním žaloby na Nomuru v hodnote 100 až 263 miliárd CZK pre porušenie zmluvných záväzkov v kauze IPB. Vyčíslenie škody bolo údajne založené na odhadoch čistej straty, ktorú Česko utrpelo v súvislosti s nútenou správou uvalenou na IPB. Okrem nákladov na nútenú správu štát do celkovej škody zahrnul aj záruky dané ČSOB pri predaji IPB. Prvý debakel utrpela Česká republika v auguste 2001, keď londýnsky arbitrážny súd rozhodol, že spoločnosť Pembridge, ktorá je pod kontrolou Nomury, mohla svoj 9-miliardový dlh za pivovar Plzenský Prazdroj uhradiť vtedy už bezcennými akciami IPB.

O neočakávané výdavky sa postaralo aj rozhodnutie v arbitrážnom konaní Central European Media Enterprises (CME) verzus ČR, podľa ktorého musí štát americkej mediálnej firme zaplatiť za znehodnotenie jej investícií do televíznej stanice Nova približne 10,4 miliardy CZK. Táto suma sa zvyšuje denne o 74 198 USD, čo predstavuje asi 2 mil. CZK. Tribunál stanovil poplatky arbitrom 1,351 mil. USD, na ktorých sa budú obe strany podieľal rovnakým dielom. Česká republika zatiaľ iniciovala súdne konanie na švédskom odvolacom súde s cieľom zrušiť pôvodné rozhodnutie. Spor vypukol v apríli 1999, keď sa CME rozišla s partnerom V. Železným. Čiastočnou útechou môže byť dohoda, ktorú dosiahol minister financií ČR Bohuslav Sobotka so šéfom CME Fredom Klinkhammerom. Český štát má dať 10,5 miliardy CZK za prehranú arbitráž na špeciálny účet, pričom by táto suma nemala rásť o ďalšie úroky. Peniaze budú na účte do rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podobný spád naberá aj spor medzi luxemburskou spoločnosťou European Media Ventures (EMV) a ČR, ktorá od štátu žiada náhradu škody za investície do televíznej stanice TV3. Tentoraz chce EMV od ČR viac než miliardu CZK, čo má byť trhová hodnota TV3 predtým, než stratila možnosť vysielať. EMV do TV3 údajne investovala 16 mil. USD. Ministerstvo financií ČR a EMV majú na zmierlivé riešenie sporu šesť mesiacov. Po vypršaní tejto lehoty hrozí arbitrážne konanie. V krátkom čase hrozí Česku ďalšia arbitráž o najmenej 8 mld. CZK, ktoré chce od štátu vymáhať spoločnosť Mediaprint v prípade, že antimonopolný úrad nerozhodne v spore medzi distribútormi tlače v jej prospech. Spor Mediaprintu s vydavateľstvami VLP, Ringier a Mafra a neskôr aj Sanoma a Europress vznikol potom, čo Mediaprint v krátkom rozpätí dostal od vydavateľov výpoveď.

Neznámou zostáva majoritný vlastník Union banky, spoločnosť Invesmart, ktorá sa taktiež zaoberá možnosťou arbitrážneho konania proti ČR. Hlavným dôvodom je postup ministerstva financií ČR a Českej národnej banky pri neschválení reštrukturalizačného plánu Union banky. Riaditeľ Invesmartu P. Catalfamo pritom uviedol, že jeho spoločnosť povzbudzuje úspech CME, ktorej má ČR vyplatiť viac než 10,4 mld. CZK.

Peter Machala