Prečo Áno Európskej únii (44 - 48)

Pritvrdí sa konkurenčný boj

V ankete členov Hospodárskeho klubu (NEF) Prečo Áno Európskej únii sa dnes vyjadrujú: Peter Magvaši, bývalý minister vlády SR, Ľuboš Valach, predseda predstavenstva ODIEN/SEVIS reeng, a. s., Bratislava, Ján Beňo, EXDUR, s. r. o., Banská Bystrica, Adrián Ďurček, predseda COOP Jednota Slovensko, Martin Gajdoš, podpredseda predstavenstva Východoslovenské stavebné hmoty, a. s., Turňa nad Bodvou.

Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?

P. Magvaši: Áno, na referende sa zúčastní viac ako 50 % oprávnených voličov, z ktorých takmer 70 % kladne odpovie na referendovú otázku.

Ľ. Valach: Osobne si myslím, že referendum bude úspešné a väčšina sa vysloví za vstup Slovenska do EÚ. Výsledky referenda môžu byť ovplyvnené napätou situáciou okolo Iraku. Je potrebné si uvedomiť, že aj medzi krajinami EÚ je ešte stále množstvo nedoriešených otázok v oblasti zjednocovania EÚ. Spojené štáty dosiaľ, i keď sa to môže zdať dosť čudné, výrazne ovplyvňovali zjednocovanie Európy. Takže do konania referenda sa ešte môže všeličo zmeniť. Ale pokiaľ bude proces prípravy obyvateľov Slovenska na referendum slovenskými politickými subjektmi správne manažovaný a nedôjde k jeho zneužitiu niektorou politickou stranou pre nárast jej preferencií, potom sa budem tešiť, že sme prekonali ďalšiu prekážku na ceste do EÚ.

J. Beňo: Myslím si, že niekoľkoročné úsilie reprezentácií zo všetkých oblastí spoločenského a hospodárskeho života Slovenska zanechalo odraz vo vedomí tých, ktorí svojím hlasom rozhodnú o výsledku. Nie je však možné zabúdať, že občan sa rozhoduje aj na základe informácií získaných tesne pred hlasovaním, a preto je najvyšší čas zintenzívniť kampaň za pozitívne výsledky plebiscitu. Môj osobný odhad je, že referendum bude úspešné a za vstup sa vyjadrí 55 až 60 % občanov.

A. Ďurček: Predpokladám, že občania Slovenskej republiky sa vo väčšine vyjadria za vstup SR do EÚ.

M. Gajdoš: V tomto smere som optimista. Slovenský občan si uvedomuje, že v mnohých oblastiach spoločenského života vzniknú komplikovanejšie vzťahy, v niektorých aj s negatívnym prechodným vplyvom na životnú úroveň. Napriek tomu väčšina slovenskej populácie vie, cíti a je presvedčená o potrebe začleniť sa jednoznačne a navždy do civilizovanej Európy. Zaväzuje nás k tomu novodobá história. Výsledok referenda bude v prospech vstupu.

Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?

P. Magvaši: Podľa dohody z Kodane, v máji 2004.

Ľ. Valach: Situácia okolo Iraku prebúdza aj európskych politikov, ktorí si uvedomujú súčasnú dominanciu USA vo svetovej politike. Zjednocovanie EÚ podľa môjho názoru bude zo strany EÚ prebiehať podľa harmonogramu. Vývoj v jednotlivých kandidátskych krajinách môže ešte priniesť nejedno prekvapenie. Na druhej strane si kandidátske strany uvedomujú svoju historickú príležitosť integrácie do EÚ. Verím, že Slovensko bude v máji 2004 členom EÚ.

J. Beňo: EÚ sa stáva každým dňom silnejšou organizáciou a rozšírenie ju môže vnútorne ďalej posilňovať. Podľa všetkého sa kandidátske krajiny snažia o úplné splnenie svojich negociačných požiadaviek pre vstup do EÚ tak, aby neboli vecné zdržania v pláne rozšírenia, z čoho vyplýva, že EÚ bude rozšírená v časovom pláne.

A. Ďurček: Mám pocit, že časový plán rozšírenia EÚ v máji 2004 sa dodrží.

M. Gajdoš: Pri tejto otázke som taktiež optimistický. Avšak z mojich poznatkov pri prijímaní úloh a termínov v rámci Európskej únie dosť často dochádzalo k časovým, termínovým a vecným sklzom. Nemožno to vylúčiť ani v tomto prípade. V konečnom efekte to však nepovažujem za veľký problém. Rozhoduje konečný výsledok.

Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?

P. Magvaši: Vo svetovej politike musí mať Európa v Spojených štátoch svojho najbližšieho spojenca a obrátene, Spojené štáty v Európe. Unilateralizmus, ktorý je v poslednom čase silným akcentom americkej zahraničnej politiky, nemá v globalizovanom svete miesto. Miesto Európy v globalizovanom svete je základným strategickým rámcom zrodu a zdokonaľovania jednotnej Európy. Tá nepodľahne páčivým ideologickým zvodom neoliberalizmu a zostane naďalej sociálna, chrániaca zásady trvalo udržateľného rozvoja ľudstva, bude solidárna s rozvojovým svetom a bude zelená a „pacifistická“. To je cesta k vyšším efektom globalizácie aj pre

Ľ. Valach: Aj keď to bude v EÚ medzi jednotlivými členskými krajinami miestami dosť škrípať, medzinárodná situácia bude katalyzátorom jej zjednocovania. EÚ si v súčasnosti začína budovať nové vzťahy k USA, vidieť to najmä na politike európskych veľmocí, ako sú Francúzsko a Nemecko. Predpokladám aj zblíženie Ruska a EÚ. V súčasnosti dochádza k výraznému prebudovaniu vzťahov medzi veľmocami a EÚ sa snaží byť veľmocou a podľa toho sa aj správať.

J. Beňo: Navonok sa zdá, že súčasná roztrieštenosť Európy je determinovaná názormi jej krajín na irackú krízu a rôznymi postojmi k názoru USA. V čase zjednocovania (január, resp. máj 2004) už bude jasné riešenie krízy, budú rozdelené úlohy pri obnove Iraku a predpokladám veľkú vyváženosť vzťahov medzi Európou a Spojenými štátmi. Súdržnosť Európy bude jej najväčšou devízou.

A. Ďurček: Európa a Európska únia budú aj v tom čase ešte spoločenstvom, ktoré iba hľadá svoju reálnu identitu. Aj z toho dôvodu bude menej jednotná práve vo vzťahu k medzinárodným aktivitám Spojených štátov. Obávam sa, že vojna v Iraku môže polarizovať vzťahy medzi kandidátskymi a členskými štátmi a čo je najhoršie, môže mať dokonca vplyv na výsledky hlasovania v kandidátskych krajinách.

M. Gajdoš: Dobré vzťahy k Spojeným štátom zostanú zachované. Nezmenia ich organizačné zmeny v EÚ a ani rozdielne názory na riešenie niektorých závažných politických, vojenských a ekonomických problémov.

Zaznamená Európska únia dovtedy „vnútornú reformu“?

P. Magvaši: „Starí“ členovia prijmú základné rozhodnutia o nových vnútorných mechanizmoch ešte pred plnoprávnym členstvom súčasných kandidátov.

Ľ. Valach: To nepredpokladám. Najprv sa musí v EÚ vyhrotiť politická kríza a až tá môže vytvoriť pôdu na vznik spoločenskej objednávky na reštrukturalizáciu jej vnútorných pomerov. Reformy vždy štartuje vízia alebo kríza. Vízia s vnútornými reformami EÚ zatiaľ výraznejšie nepohla, takže asi to bude len kríza v EÚ, čo pohne jej vnútornými reformami. Ale nemusí to byť len kríza v EÚ, môže to byť aj kríza na medzinárodnej scéne.

J. Beňo: V riadiacich procesoch EÚ je priveľa byrokracie, váha moci úradníkov je privysoká, teda musí nastať proces demokratizácie, kde bude prevažovať váha „voleného hlasu“ nad váhou úradníka. Prebiehajúce diskusie v Konvente ukazujú, že môže prevážiť komunitárny (federatívny) model, predseda Európskej komisie bude volený na dlhšie obdobie a minister zahraničných vecí EÚ bude mať zodpovedajúcu váhu a zodpovednosť za zjednotenú Európu voči svojim partnerom na celom svete. Teda „vnútorná reforma“ je takpovediac na programe dňa.

A. Ďurček: Predpokladám, že po vnútornej reforme, ako aj po vstupe kandidátskych krajín to bude iná EÚ a bude záležať iba na členských štátoch, či bude lepšia, alebo horšia ako súčasná. Verím, že vývoj, ktorý je zárukou pokroku, zabezpečí pozitívny trend vo vývoji EÚ.

M. Gajdoš: EÚ sa v takom krátkom čase radikálne nepretransformuje. Reformuje sa trvale a postupne, pričom niekedy sa zdá, že by sa žiadali radikálnejšie a rýchlejšie opatrenia a rozhodnutia. Radikálna vnútorná reforma však musí prísť.

Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?

P. Magvaši: Je to zle postavená otázka. Potenciál 15-člennej alebo 25-člennej EÚ bude rozdielny a aj preto sú nevyhnutné prirodzené zmeny, ktoré musia viesť k rozhodnosti a lepším riadiacim efektom tohto zoskupenia. Po 1. máji 2004 bude z hľadiska sveta EÚ významnejším politickým, hospodárskym, sociálnym a kultúrnym partnerom na svetovej scéne, ako bola doteraz. Je to v prospech Európanov, ale aj v prospech vyváženejšieho rozvoja na našej planéte.

Ľ. Valach: Do mája 2004 sa v EÚ asi toho veľa nezmení, ale do obdobia vstupu kandidátskych krajín do EÚ môže výrazne narásť v členských krajinách potreba reštrukturalizovať pomery v EÚ. Zatiaľ je to len politikárčenie.

J. Beňo: Ak má rozšírená EÚ spĺňať všetky požiadavky a očakávania jej členov, ale aj jej obyvateľov, mala by vo svojej vnútornej reforme pamätať na súdržnosť, stabilitu a bezpečnosť. Tieto atribúty sú podstatným pre vnútornú štruktúru EÚ a hlavne sú dôležité pre jej partnerské vzťahy so svojím okolím.

A. Ďurček: Predpokladám, že po vnútornej reforme, ako aj po vstupe kandidátskych krajín to bude iná EÚ a bude záležať iba na členských štátoch, či bude lepšia, alebo horšia ako súčasná. Verím, že vývoj, ktorý je zárukou pokroku, zabezpečí pozitívny trend vo vývoji EÚ.

M. Gajdoš: EÚ v časovom vývoji nikdy nebude „tá istá“. Rozšírenie o veľký počet štátov s rozdielnou úrovňou ekonomického potenciálu, v porovnaní s terajším európskym priemerom, sa prejaví. Ďalší vývoj záleží najmä na ochote, spôsobilosti jednotlivých členských átov vzdať sa svojich kompetencií v prospech celku.

Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?

P. Magvaši: Aj podľa toho, akých predstaviteľov si občania Slovenska budú voliť za svojich zástupcov, a to nielen na úrovni zákonodarnej, ale aj samospráv a občianskych združení. Samozrejme, bude to súvisieť aj s kvalitou našich ľudí v bruselských štruktúrach. Varujem pred typickým slovenským rozdávaním lén svojim politickým spriaznencom, ale aj „janičiarskou“ povahou mnohých, ktorým dvor vo Viedni, v Budapešti alebo v Prahe bol príjemnejší, ako poznanie svojej rodnej hrudy.

Ľ. Valach: Ako nováčika na vojne, držať hubu a krok. Neskôr, keď si nás tí väčší všimnú, že sme tiež členmi EÚ, a budeme vedieť vecne reagovať na problémy, tak potom nás budú postupne brať vážnejšie. Bude veľa záležať, akí politici nás budú v EÚ reprezentovať. Ak tam budeme mať také osobnosti, ako bol napríklad Milan Rastislav Štefánik, tak potom nemám obavu, že v EÚ budeme piate koleso na voze. J. Beňo: Reálnu pozíciu Slovenska v EÚ môže okrem kritérií daných podmienkami, ktoré boli našimi vyjednávačmi dohodnuté, a všeobecnými zásadami EÚ, ovplyvniť predovšetkým naša vnútorná stabilita. Práve táto vnútorná stabilita v hospodárstve, v demokracii dokáže znásobiť silu nášho štátu, ktorý bude patriť medzi malé štáty EÚ. Dôležitým predpokladom reálnej pozície je definovanie a následné napĺňanie vízie v ekonomike Slovenska. To si vyžaduje jej vytvorenie v širokom konsenze ekonomických subjektov, hospodárskych a politických špičiek našej spoločnosti. Ak nebude vôľa, nebude vízia, nebude jej napĺňanie, bude vysoká miera entropie v hospodárstve krajiny, bude znížená vnútorná stabilita, a teda bude slabá reálna pozícia SR v EÚ.

A. Ďurček: Mám strach, že naša pozícia nebude adekvátna našim možnostiam, a to práve preto, že nám chýba viac zdravého sebavedomia. Tento pojem by sa mal viacej používať vo vyjednávaní so zástupcami EÚ. Dúfam, že keď už nebudeme iba kandidátmi, ale riadnymi členmi, budeme môcť lepšie obhajovať vlastné záujmy v tomto spoločenstve.

M. Gajdoš: Začlenenie do EÚ pre nás znamená výzvu. Prvé roky nebudú jednoduché. Pozíciu si musíme vybudovať sami, nikto to za nás nespraví. Naše úspechy sa budú odvíjať vždy od výsledkov práce konkrétnych ľudí a od výkonnosti našich firiem.

V čom vidíte plusy nášho včlenenia do EÚ?

P. Magvaši: Predovšetkým je to plnoprávna účasť slovenských odborníkov vo všetkých európskych štruktúrach a tým aj predstihový prístup k informačným zdrojom, ktoré sú nevyhnutné pre riadenie na každej úrovni. Na úrovni štátu, ale aj dielne, na úrovni škôl, ale aj kultúrnych ustanovizní.

Ľ. Valach: Väčší prílev zahraničného kapitálu, know-how, ktorý bude pozitívne vplývať na rozvoj našich inštitúcií, a hlavne väčšia politická stabilita na Slovensku. Integrácia Slovenska do EÚ bude mať najmä význam z hľadiska našej bezpečnosti. Myslím si tiež, že úloha NATO v EÚ sa postupne prehodnotí.

J. Beňo: Každý človek, skupina ľudí, ale aj celá spoločnosť majú tendenciu smerovať svoj vývoj tam, kde sú zaujímavejšie podmienky, teda smeruje svoj vývoj k prevažujúcim kladom, k progresu. Myslím si, že včlenenie do EÚ je proces, ktorý ide v týchto intenciách, smeruje k progresu a k stabilite. Ak očakávame, že prinesie stabilitu vo všetkých smeroch, tak potom prinesie stabilitu aj pre konkrétne firmy a pracoviská.

A. Ďurček: V každom prípade sú plusy v tom, že sa zväčšuje náš manévrovací priestor. V našich vzťahoch s členskými krajinami zaniknú niektoré obmedzenia a naši výrobcovia a podnikatelia v každej oblasti, ako aj občania SR, budú mať väčšie možnosti. V neposlednom rade za veľké plus považujem včlenenie našej krajiny medzi štáty vyspelé nielen ekonomicky, ale aj kultúrne, čo môže pozitívne vplývať na vývoj morálnych hodnôt spoločnosti. Z hľadiska nášho konkurenčného prostredia môžem konštatovať, že obchod na Slovensku je už členom EÚ, pretože súčasná pozícia slovenského obchodu sa významne neodlišuje od obchodu v členských krajinách EÚ.

M. Gajdoš: Naša firma je významným producentom stavebných látok a po vstupe do EÚ očakávame zvýšený prílev investorov na Slovensko. Zvýšené investície by sa mali prejaviť aj vo zvýšených stavebných aktivitách v inžinierskej, priemyselnej, občianskej, ale aj bytovej výstavbe s priaznivým vplyvom na dodávateľské organizácie, ekonomický rozvoj a zvýšenie životnej úrovne.

Integračné mínusy?

P. Magvaši: Nedostatočná príprava slovenských politikov na ovzdušie, ktoré vládne v krajinách Európskej únie. Mnohí, ktorí sa hrajú na veľkých Európanov, ani netušia, čím žijú európski občania. Európska občianska spoločnosť je o niečom inom, ako to v súčasnosti predvádza naša vládna moc a ich niektorí mediálni prisluhovači.

Ľ. Valach: Nevnímam žiadne mínusy, okrem nárastu konkurencie, ale tá už v našej brandži je aj tak dosť veľká.

J. Beňo: Vyváženosť podmienok vstupu obsahuje v sebe aj mínusy, nielen klady. Často sa o nich akosi nechce hovoriť možno ani nie z neznalosti, ale len preto, aby sme „niečo nepokazili“. Bezpochyby však na isté obdobie nastane disproporcia medzi cenami tovarov a služieb a cenou práce v porovnaní so súčasnými krajinami EÚ. To je ale fakt, ktorý je známy, popísaný a jasne determinovaný, sú známe aj jeho riešenia. Pôjde teda o to, aby riešenie bolo efektívne.

A. Ďurček: Najzávažnejšie integračné mínusy máme už za sebou, pretože slovenský obchod sa vyvíja rýchlejšie a menej koordinovane, ako sa vyvíja obchod v členských krajinách. Žiaľ, u nás ešte stále neplatia pravidlá, ktorými sa koordinuje rozvoj obchodnej siete a obávam sa, že sa tak stane až potom, čo utrpíme prvé porážky z nášho vlastného rozvoja.

M. Gajdoš: Mínusy v podstate nevnímame. Roky sa už „správame“ ako európska firma, takmer polovicu rozhodujúceho sortimentu vyvážame. Uvedomujeme si však, že otvorením hraníc sa ešte výraznejšie pritvrdí konkurenčné prostredie, konkurenčný boj. V konečnej fáze je to však v prospech odberateľa, obyvateľa SR.

Dajú sa tie mínusy vnímať ako výzva obyvateľstvu?

P. Magvaši: Ak zjednodušíme, že politici sú vždy odrazom stavu spoločnosti, tak potom aj občianska angažovanosť musí prejsť určitým očistcom. Duch európanstva v kultúrne pestrej Európe sa nedá „nabifľovať“, musí sa precítiť. To je hlavná výzva pre občanov Slovenska, bez rozdielu, či ide o manažérov, vysokoškolských učiteľov, hercov, novinárov či politikov.

Ľ. Valach: Osobne si myslím, že obyvatelia ani nezbadajú, že Slovensko vstúpilo do EÚ. Mnohé slovenské firmy, ak si nenájdu renomovaných zahraničných partnerov, môžu mať z dôvodu nárastu konkurencie vážne problémy. Ale tento jav bude tiež len dočasný, lebo stále platí, že peniaze idú vždy za rozumom, a nie naopak.

J. Beňo: Práve tým, že sú známe plusy aj mínusy nášho včlenenia do EÚ, že sú známe fakty dohodnuté v prístupovom procese, musia byť známe aj pre občanov, aby boli schopní mobilizovať sily na rýchle a efektívne odstránenie disproporcií, ktoré by nás stavali do pozície chudobnejších príbuzných.

A. Ďurček: Prirodzene, každé mínus sa môže stať plusom a naopak, a to naozaj iba vtedy, ak sa problémy, pred ktorými budeme stáť, pochopia ako výzva, a nie ako nešťastie. Iba v našich rukách bude to, koľko nám to prinesie a akú veľkú mínusovú daň za to zaplatíme. Ako dôkaz môžu slúžiť rôzne krajiny, ktoré už majú vstup za sebou a iba ich iniciatíva alebo stagnovanie rozhodli o ich ďalšom rozvoji.

M. Gajdoš: Mínusy v podstate nevnímame. Roky sa už „správame“ ako európska firma, takmer polovicu rozhodujúceho sortimentu vyvážame. Uvedomujeme si však, že otvorením hraníc sa ešte výraznejšie pritvrdí konkurenčné prostredie, konkurenčný boj. V konečnej fáze je to však v prospech odberateľa, obyvateľa SR.

Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom a profesionálnom živote?

P. Magvaši: Prvého mája 2004 určite nie, ale zásadne ani potom. Ale môj syn sa bude môcť voľnejšie rozvíjať profesionálne, ale aj ľudsky. Efekty, to nie len rast HDP a miera inflácie. To je aj život v spoločnosti, ktorá vie, kde chce kráčať, kde človek človeka si váži a ctí, kde spravodlivosť nie je len na papieri a kde džungľa trhu (ne)vnáša medzi ľudí nenávisť, zlobu a vojnu. Taká chce byť Európa a verím, že sa aj môj syn s rodinou o to pričiní.

Ľ. Valach: To dúfam. Bol by som rád, keby sa o niekoľko rokov obyvatelia EÚ prestali na nás dívať ako na ľudí z východného bloku.

J. Beňo: Ja sám veľké zmeny vo svojom živote v súvislosti s týmto faktom nepredpokladám, mojou snahou však bude urobiť všetko pre to, aby generácia, ktorá prichádza do profesijného života v čase nášho vstupu do EÚ, mala možnosti adekvátne svojmu vzdelaniu a schopnostiam pôsobiť v ekonomike Slovenska.

A. Ďurček: Dúfam, že v profesionálnom živote bude hlavným prínosom začlenenia SR do EÚ akceptácia európskych právnych zvyklostí, európskej morálky a vzťahov. V osobnom živote môžem konštatovať, že budem veľmi hrdým Európanom a zároveň občanom Slovenskej republiky a som rád, že môj syn už nebude prežívať to, čo som prežíval ja v jeho rokoch.

M. Gajdoš: V osobnom aj profesionálnom živote sa roky cítim a konám ako Európan, takže asi veľmi nie. Uvedomujem si však, že väčšina obyvateľov Slovenska tento pocit nemá a ešte nemôže mať. Toto postavenie im už čo nevidieť bude oficiálne patriť.

Peter Kasalovský