MÉDA O SPOJENCOCH

Vo vojne nič netreba podceňovať. Už vôbec nie psychológiu. Vojakov a hlavne verejnej mienky. Ako včera uviedol francúzsky denník Le Figaro, v psychologickej vojne nateraz vyhráva Bagdad. Američanom a Britom sa síce podaril vojenský prienik na irackom území, ale v oblasti politickej propagandy získal body v uplynulom týždni Irak. Už aj preto, že téza USA a ich spojencov, že vedú vojnu na oslobodenie utláčaného irackého obyvateľstva, nenašla ohlas v arabskom a moslimskom obyvateľstve, kým konštatovanie Bagdadu, že čelí agresii, arabský svet prijal. Bagdad zabodoval, keď sa irackej armáde podarilo nanútiť najsilnejšej armáde sveta prestávku v bojových akciách. „Americký vojnový plán zlyhal,“ povedal v tejto súvislosti skúsený vojnový spravodajca Peter Arnett, nachádzajúci sa v Bagdade. Psychologické víťazstvá Iraku nie sú zanedbateľné, uviedol denník Le Figaro, lebo Bagdad by mohol ohroziť niektoré vojenské ciele Washingtonu: napríklad plány na nové usporiadanie Blízkeho východu a miesta, ktoré by USA po vojne v regióne chceli zaujať. Po nej by mohli naraziť na vlnu protiamerického nepriateľstva. „Zdá sa, že spojenci precenili šance na ľudové povstanie, preto je teraz dôležité uistiť Iračanov, že invázia je len dočasná a má pomôcť zmeniť irackú vládu, ktorú si nakoniec zostavia sami Iračania,“ uviedol britský denník Observer, ktorý vyzýva na viac triezvosti, lebo: „Stratégie jastrabov na vojenskej aj diplomatickej fronte zaznamenali istý neúspech, ktorý vyplynul z prílišnej sebadôvery tak Pentagónu, ako aj amerického ministerstva zahraničných vecí.“

Téme propagandy v súvislosti s vojnou v Iraku sa venujú iné noviny. „Vláda míňa priveľa energie na súťaženie s propagandou Saddáma Husajna, ktorá vyskočila z arabských médií. Zažili sme zbytočne predčasné brífingy o obsadení mesta Um Kasr, o údajnej rebélii v Basre, a od premiéra Tonyho Blaira nebolo múdre hovoriť nahlas o poprave dvoch britských vojakov ešte predtým, než boli známe všetky fakty,“ uviedol včera britský denník Daily Telegraph. Netreba sa však týmto zbytočne vzrušovať, upozornil denník, lebo „v tejto chvíli je dôležité to, čo sa deje na bojisku. A tam spojeneckí vojaci ešte ukážu toľko odvahy, že si to väčšina ľudí ani nedokáže predstaviť“.

Skutočnosť, že Bagdad ani po 11 dňoch intenzívneho boja nepadol, možno považovať za dôkaz toho, že vojnová stratégia Američanov v Iraku stroskotala, uviedol včerajší článok nemeckých novín Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ). Takéto tvrdenia sú však nereálne, upozorňujú noviny pripomínajúc, že napríklad vojna v Afganistane trvala niekoľko týždňov - a bojovalo sa tam proti niekoľkým fanatickým bojovníkom a nie proti regulárnej armáde. Jedno však vojenskí plánovači určite precenili, píšu noviny, a tým je ochota irackého ľudu vítať amerických vojakov a ich spojencov ako osloboditeľov. Brány irackých miest sa pred nikým neotvárajú s jasotom. Prečo? Napríklad aj preto, že šíiti na juhu Iraku nezabudli, že v roku 1991 sa americkí vojaci nečinne prizerali, ako nechal Saddám Husajn brutálne potlačiť ich ľudové povstanie, ku ktorému vyzvala Iračanov vtedajšia administratíva USA. Je dnes viac dôvodov veriť podobným výzvam? Na vlne skepticizmu sa nesie aj názor popredného vojenského analytika a austrálskeho profesora Desa Balla. Podľa neho spojenecká kampaň v Iraku je na franforce, vojna takmer prehratá a svet oveľa menej bezpečný než bol predtým, ako sa USA pustili do riskantného pokusu zvrhnúť režim Saddáma Husajna. Diktátor a jeho vládnuca strana Baas budú zbavení moci, víťazstvo však bude patriť aj tak Saddámovi, lebo na spojencov sa bude pozerať ako na koalíciu, ktorá stratila nad konfliktom kontrolu a prehrala vojnovú politiku, tvrdí profesor. Navyše je Ball presvedčený, že spojencom sa nepodarí vyprodukovať žiadny dôkaz o spolku Saddáma Husajna s teroristickou sieťou al-Káida, ktorý by uspokojil svetovú verejnú mienku a najmä USA. Opak vraj bude pravdou. „Al-Káida a ďalšie teroristické skupiny táto vojna posilní - v samotnom Iraku i na celom svete,“ varuje Ball. A egyptský prezident Husní Mubarak na inom kontinente včera akoby profesorovi čítal myšlienky, keď vyhlásil: „Keď sa táto vojna skončí - ak sa vôbec skončí, bude mať strašné dôsledky. Namiesto jedného bin Ládina budeme mať ďalších sto.“

(jnk)