Nepovedia, lebo nevedia

Komentuje Peter Farárik

Slovensko je doslovne rozparcelované veľkými obchodnými systémami. V pomerne krátkom čase mamutie obchodné domy vytlačili z trhu menších obchodníkov, ktorí im nedokázali konkurovať cenou a ani šírkou ponuky. Boj o zákazníka sa vedie už na prahu bytov cez poštové schránky, ktoré sú pravidelne bombardované nepreberným množstvom tlačovín o pripravovaných akciách. Časť návštevníkov super- a hypermarketov prichádza do ich priestorov najmä s predstavou výhodného nákupu a vidinou predzásobenia domácností na celý týždeň. Sú však aj takí, a v poslednom čase ich pribúda, ktorí si myslia, že niektoré veľké obchodné domy sa správajú ako predajné sklady. Argumentujú tým, že odborníka, ktorý by mohol na mieste poskytnúť hoci len základnú informáciu o tovare, často ani nevidieť. Nehovoriac o tom, že brigádnici, ktorých sieť zamestnáva, aby ušetrila na mzdových nákladoch, vám toho veľa nepovedia, lebo sami nevedia.

Navonok tak obchod kŕčovito pôsobí v intenciách náš zákazník, náš pán, ale skutočnosť je často iná. Kto za to môže? Počtom poddimenzovaný a unavený personál, ktorý po skončení zmeny ani nemá kto vystriedať? Niektoré sťažnosti a následné kontroly totiž poukazujú na to, že obchod núti pracovať svojich zamestnancov neúmerne dlho. O nadčasoch chýba presnejšia evidencia, nie sú vykazované na výplatných páskach, a preto nie sú často ani zaplatené. Žena za pultom môže v jednom kuse pracovať maximálne 12 hodín, čo sa nie vždy dodržiava a rovnako aj vyhradený čas na obed. Ako je známe, obchod patrí medzi rezorty s najnižším odmeňovaním, hoci jeho zamestnanci trávia na pracovisku väčšinu pracovného dňa, ale aj víkendy a sviatky. Výnimkou nie sú mesačné mzdy na úrovni päťtisíc korún a s veľmi výraznými regionálnymi disproporciami. V praxi sa to prejavuje tak, že v ekonomicky vyspelejšom regióne platí obchodný systém zamestnancom i dvakrát toľko. Dodržiavanie pracovnoprávnych vzťahov kontrolujú príslušné inštitúcie vrátane odborov, ktoré však do veľkých obchodných domov, kde odbory nemajú zastúpenie, prístup nemajú. Môžu teda na porušovanie zákonnosti len upozorniť štátny orgán. Skúsenosti z pracovísk sú však i také, že poškodení zamestnanci sa boja prehovoriť a radšej mlčia. V obave, že zamestnávateľ nebude mať pre ich námietky príliš veľa pochopenia.