Zákaz nízkej kapitalizácie

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Máme zámer si požičať od našej tuzemskej materskej spoločnosti v roku 2003 na investičnú akciu. Platia tu nejaké daňové obmedzenia? Budú úroky z tejto pôžičky daňovým nákladom?

- Štát, ako samostatná hospodárska jednotka, má objektívny záujem o príjmy z daňových výnosov. Rovnako objektívny je záujem investorov minimalizovať daňové zaťaženie svojich firiem, ktoré ovládajú. Jedným z uznávaných daňových postupov na strane štátu je uzákonenie tzv. zákazu nízkej kapitalizácie.

Nízku kapitalizáciu možno objasniť na príklade: Spoločnosť Alfa rozšíri svoje aktivity tým spôsobom, že založí dcérsku spoločnosť Alfa Plus. Dcérska spoločnosť objektívne potrebuje na svoju činnosť kapitál 100 mil. Sk. Spoločnosť Alfa (investor) môže túto sumu vložiť do základného imania dcérskej spoločnosti. Investor však môže vložiť do základného imania len 1 mil. Sk a v sume 99 mil. Sk môže dcérskej spoločnosti poskytnúť pôžičku (ide o tzv. financovanie dlhom). Pre investora je výhodnejšia situácia, keď poskytne pôžičku, lebo existuje právny titul na vyplácanie peňažných prostriedkov v jeho prospech, a to úrokov, ktoré súčasne významným spôsobom znížia základ dane v dcérskej spoločnosti. Naopak, pre štátny rozpočet je existencia pôžičky v dcérskej spoločnosti nevýhodná. Výhodnejšie pre štát by bolo vloženie kapitálu do základného imania, kedy by nebol základ dane znižovaný nákladovými úrokmi a prípadné peňažné prostriedky by si investor čerpal inak, napríklad cez podiely na zisku, ktoré sú zdaňované osobitnou 15-percentnou zrážkovou daňou pri zdroji.

Štát má teda dôvod motivovať (prinútiť) investora, aby zabezpečil financovanie dcérskej spoločnosti formou vkladu do základného imania. V praxi je to tak, že existuje slobodná vôľa investora riešiť financovanie dcérskej spoločnosti podľa vlastného výberu, ale pri existencii pôžičky nad určitú hranicu, sa úroky zo zákona stávajú pre dcérsku spoločnosť nedaňovou (pripočítateľnou) položkou. Štát týmto ekonomickým daňovým nástrojom znevýhodňuje, teda akoby „zakazuje“ nízky vklad do základného imania, odtiaľ je pracovné označenie „zákaz nízkej kapitalizácie“.

V slovenskej právnej úprave je zákaz nízkej kapitalizácie v § 25 ods. 1 písm. w) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Nákladovo možno zaťažiť dlžníka úrokmi z rôznych finančných produktov, preto zákon zaviedol legislatívnu skratku „úvery a pôžičky“, pod ktoré patria úvery, pôžičky, vydané dlhopisy, vkladové listy, vkladové certifikáty a cenné papiere im na roveň postavené a tiež zmenky, ktorých vydaním získava zmenkový dlžník peňažné prostriedky. Ďalej sa v predmetnom ustanovení zákona už používa len legislatívna skratka „úvery a pôžičky“, pričom treba pod ňou stále rozumieť plne definovaný

Pre dlžníka je nedaňovým nákladom úrok zo sumy úveru a pôžičky, ktorá presahuje štvornásobok jeho vlastného imania. Uvedené platí pre podnikateľa, ktorý nie je bankou alebo poisťovňou, a prijal úver a pôžičku od závislej osoby podľa § 23 ods. 6 zákona. Závislou osobou je majetkovo alebo personálne prepojená osoba. Majetkovým prepojením je viac ako 25-percentná účasť na základnom imaní druhých osôb alebo viac ako 25-percentný podiel na hlasovacích právach druhých osôb, ako aj obchodný vzťah medzi blízkymi osobami navzájom. Personálnym prepojením je účasť na riadení alebo na kontrole druhej osoby, a to aj prostredníctvom blízkych osôb alebo spoločníkov obchodnej spoločnosti a ich blízkych osôb.

Do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časť, z ktorej úroky sú súčasťou vstupnej ceny majetku. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona o daniach z príjmov je vstupnou cenou okrem iného obstarávacia cena v prípade, ak sa majetok obstaral odplatne.

Úroky sa do konca roku 2002 zahrňovali do obstarávacej ceny investičného majetku (kapitalizovali sa), ak sa obstaranie investičného majetku financovalo úverom. Úroky sa kapitalizovali od začiatku vynakladania nákladov na obstaranie investičného majetku, alebo od začatia jeho obstarávania, alebo od začatia úrokovania podľa toho, ktorá okolnosť nastala skôr. Kapitalizácia úrokov končila uvedením investičného majetku do užívania. Vyplývalo to z Opatrenia MF SR č. 3177/1998-KM, ktorým sa ustanovuje účtová osnova a postupy účtovania pre podnikateľov v znení neskorších predpisov (trieda 5, článok III/1.2), ktoré platilo do konca roku 2002.

Od roku 2003 upravuje metodiku podvojného účtovníctva pre podnikateľov Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 1/2003 (Postupy účtovania), podľa ktorého sa úroky už nekapitalizujú do obstarávacej ceny dlhodobého odpisovaného majetku, teda sa účtujú v časovej a vecnej súvislosti do nákladov (§ 34 ods. 1; § 35 ods. 2 písm. h/).

U nového daňovníka, ktorý vznikol v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa namiesto vlastného imania použije výška vkladu do základného imania vykázaná ku koncu prvého zdaňovacieho obdobia. Pre výpočet sa použije priemerný stav úveru a pôžičky počas roka, pričom presnosť výpočtu zákon priamo neupravuje. V záujme zjednotenia postupu pri aplikácii zákazu nízkej kapitalizácie vydalo MF SR k tejto problematike aktuálne usmernenie vo FS č. 7/2002.

Záverom možno zhrnúť, že zákaz nízkej kapitalizácie je zákonné daňové opatrenie, podľa ktorého sa nezhrňujú do daňových nákladov úroky z úhrnu úverov a pôžičiek presahujúcich určitý násobok vlastného imania. Zákaz nízkej kapitalizácie sa vzťahuje na úroky z úverov a pôžičiek od tuzemských veriteľov aj zahraničných veriteľov (majetkovo alebo personálne prepojených závislých osôb). Nepriaznivé daňové dôsledky zákazu nízkej kapitalizácie z pohľadu podnikateľského subjektu sa neuplatnia, ak ide o taký úver a pôžičku, ktorý nespadá pod obmedzenia definované v zákone o daniach z príjmov.

Ing. Vladimír Pastierik

HZ PKF, s. r. o.