Na odpoveď si ešte musíme počkať

Najlepší hokej v extralige a najmä v jej závere produkoval štvornásobný kráľ - HC Slovan Bratislava

Krajina ešte stále úradujúcich majstrov sveta v hokeji má za sebou boj o národný titul. Tak ako vlani i v tomto roku si majstrovský primát vybojovali hokejisti Slovana Bratislava. Najvyššia klubová národná súťaž mala oveľa viac ako inokedy odpovedať, ako to s úrovňou nášho hokeja vyzerá, či naše kluby a extraliga vychovali a ponúkajú svetu ďalších vynikajúcich hráčov, ktorí nám pripravia takú radosť ako tí vlani.

Základná časť (54 kôl) nepriniesla mimoriadny výkon či rapídny kvalitatívny vzostup niektorého z klubov. Od septembra do 25. februára sa nevynoril ani jeden hráč, ktorý by exceloval a udržiaval si stabilnú výkonnosť. Ako priznal tréner reprezentácie F. Hossa, ktorého čaká na MS vo Fínsku obhajoba titulu, v lige chýbali individuality. Nádejal sa, že v play off sa prejavia hráči s väčšími skúsenosťami a uvidíme vyrovnanejšie a kvalitnejšie výkony. Dúfal, že šancu dostanú aj mladší hráči a využijú ju. Lenže play off neprinieslo želateľné, kvalitatívne lepšie duely. Niektoré boli dramatické, ale nie pre rast kvality tímu.

Ako prvý sa o prekvapenie postarali hráči Trenčína a Skalice. Ich boj o postup do semifinále vzbudil rozruch. Trenčania s odretými ušami prešli ďalej po tom, čo bez problémov zvládli prvý a siedmy zápas. No medzitým dokazovali, že ich rapídny pokles formy v ZČ nebol len zásluhou zranených hráčov. Skalici slúži ku cti, že nasadením prevyšovala očakávania, a keby možno ešte viac chcela, mohla byť semifinalistom. Trenčania v poslednej chvíli zvrátili stav na zápasy z 1:3, a v poslednom - siedmom zápase ukázali, že sú technicky a herne zdatnejší. V tejto súvislosti prichádzajú na um otázky: ako je možné, že v jednom celku dochádza po rapídnom vzraste výkonnosti k rovnako rýchlemu pádu v ZČ a prečo v priebehu 2 týždňov počas štvrťfinále majú tak rapídne kolísavú výkonnosť? Máme za tým hľadať niečo iné, čo už hraničí s morálkou a etikou? Odpoveď musí hľadať predovšetkým vedenie klubu.

Ostatné štvrťfinálové súboje play off sa udiali podľa papierových predpokladov. Slovan si hravo poradil so Žilinou (4:0 na zápasy), Košice s Martinom (4:0) a Zvolen s Popradom (4:0). Semifinále, hoci sa v ňom čakala dráma, prinieslo hladký priebeh bez kvalitatívneho posunu. Slovan bez väčšieho nasadenia vyradil Trenčín 4:1. Prekvapením bol rýchly priebeh súboja medzi Zvolenom a Košicami. Hoci si málokto trúfal tipovať, kto z klubov bude úspešnejší, nečakal sa postup po piatich zápasoch, ktoré herne a takticky lepšie zvládli Košice.

Vo finále sa stretli rivali, ktorí mali na kontách po troch majstrovských tituloch. Treba uznať, že to čo predviedli oba celky v prvých troch zápasoch (výnimkou je záver 2. duelu), bol vrchol hokejovej extraligy. Otázne je, ako je porovnateľný v medzinárodných kritériách. Slovan do súboja nastúpil ako takticky a herne vyzretejší súper. Košice nad Slovanom vyčnievali nábojom a entuziazmom. Nakoniec zvíťazil technicky a herne, ale aj fyzicky a psychicky lepší tím J. Šuplera. Belasí sa na vrchol súťaže pripravili oveľa zrelšie a efektívnejšie ako ktokoľvek z extraligy. V tíme sa okrem technicky a hokejovo vynikajúceho Cígera presadil aj mladý Hudec. Ten síce nie je technicky na vysokej úrovni a občas by mal aj hokejovo viac uvažovať, ale akousi buldočou povahou veľmi dobre zapasoval Šuplerovi do celku a postaral sa o zaujímavé vzruchy počas celej extraligy. Tréner belasých umne využil aj iných hráčov a správnou prípravou a kompozíciou tímu vyťažil z hokejistov ich prednosti. Košice sú príjemným prekvapením a ich postup do finále nebol náhodný. Práve oni, Slovan a sčasti súťaže aj Zvolen s Trenčínom produkovali hokej lepšej kvality. Košice boli vyrovnaným celkom pre belasých tri duely, ale technicky a fyzicky predsa len zaostali a mali mimoriadne neefektívnu koncovku a na to aj doplatili. Posledný súboj bol od viac ako polovice zápasu nepeknou bodkou finále. Košičania ledva korčuľovali a boj nezvládli psychicky. V ich celku za zmienku stojí výkon Krotáka, ktorý tak herne, ako aj strelecky prevyšoval viacerých ešte skúsenejších kolegov. V posledných dvoch zápasoch im zlyhal aj brankár a Slovan sa zo zisku štvrtého titulu tešil už po štyroch zápasoch a treba dodať, zaslúžene.

Stále nezodpovedanou otázkou ostáva, koľko hráčov aj z celkov finalistov je schopných presadiť sa na medzinárodnej scéne. Hoci sa občas zajagali niektorí svetlými výkonmi, nešlo o hokejistov, ktorí sú tvorcovia hry, ktorí vedia v kritických chvíľach zobrať osud zápasu na seba, či vyložene strelecké typy. Ani medzi obrancami sa neobjavil hráč, ktorý by exceloval nad všetkými. Brankárov nemal kto poriadne preveriť. Tréner slovenskej reprezentácie bude prvý, ktorý siahne po tých najlepších z extraligy. Zatiaľ ho previerky v príprave na MS bez legionárov z NHL nenadchli. Pred nami sú ešte ďalšie prípravné zápasy a svetový šampionát. To sú akcie, ktoré najlepšie odpovedia, ako extraliga v tejto sezóne pripravila či vychovala hokejistov pre medzinárodnú scénu.

Stela Geregayová

Prehľad majstrov SR

Sezóna Klub

1993/94 Dukla Trenčín

1994/95 HC Košice

1995/96 HC Košice

1996/97 Dukla Trenčín

1997/98 Slovan Bratislava

1998/99 HC Košice

1999/2000 Slovan Bratislava

2000/2001 HKm Zvolen

2001/2002 Slovan Bratislava

2002/2003 Slovan Bratislava

Konečná tabuľka extraligy 2002/2003

1. HC Slovan Bratislava

2. HC Košice

3. HKm Zvolen

4. Dukla Trenčín

5. HK36 Skalica

6. MHC Martin

7. ŠKP Poprad

8. MsHK ŠKP Žilina

9. MHK 32 Liptovský Mikuláš

10. VTJ Spišská Nová Ves