Cena ľudského života

Útok na Irak sa blíži k svojmu úspešnému koncu. Americké tanky sa premávajú na bagdadských uliciach ako na autostráde a z irackej strany nemožno hovoriť o žiadnom organizovanom odpore. Treba si však stále dávať pozor. Po veľmi čudnej vojne nastane ešte zvláštnejší mier. Jednotky armády Spojených štátov a Veľkej Británie v srdci kedysi mocného arabského štátu budú pôsobiť skôr ako horiaca zápalka nad kanistrom benzínu, než predvoj novej lepšej alternatívy. Nemožno zabúdať ani na priebeh celej vojenskej kampane, ktorá už teraz spôsobuje výrazné pochybnosti. Omylov sa dopustili obe strany, no na rozdiel od zdecimovanej irackej armády, a možno práve preto, boli chyby koaličných vojsk výraznejšie. Priateľská streľba bude dlho britským vojakom naháňať husaciu kožu. Irackým civilistom v rozstrieľaných autách už nikto nevysvetlí, že sa Američania obávali teroristických útokov. No dve najkontroverznejšie udalosti sa týkali poľovačky na Saddáma Husajna a nevyprovokovanej streľby na zahraničných novinárov. Samozrejme, že hlavným cieľom celej operácie je odstránenie irackého diktátora, no aké právne podklady existujú na súhlas s jeho (neoficiálnou) popravou? Predsa aj Hitlera chceli spojenci v druhej svetovej vojne chytiť a vypočúvať. Husajn by pravdepodobne neváhal spraviť to isté so svojím americkým protipólom, ale v jeho prípade predsa ide (išlo) o nemilosrdný režim. Ak prejdeme mlčaním samozvané súdnictvo, stále ostáva osudná streľba americké tanku na budovu hotela s novinármi, ktorá si vyžiadal obete na ľudských životoch. Vojaci sa majú právo brániť, ale každý žurnalista odprisahal, že z inkriminovaného sídla sa neozývala žiadna paľba proti vojakom USA. Po všetkých týchto faktoch zostáva iba otázka - akú cenu má vlastne ľudský život?

Mladen Bosiočič