Dobrák de luxe

Ešte v júni 2002 kontrolór z vôle vlastníkov bytov na Jašíkovej ulici zistil, že viacerým sa na vyúčtovaní od správcu objektov objavil ťarchopis za spotrebu TÚV a SV za 2001. Ťarchopisy boli v celkovej výške 24 888 Sk. Problém bol a je v tom, že zástupca vlastníkov Ing. F. Kučera písomne požiadal správcu SBD Bratislava II., aby opravilo nulovú alebo nízku spotrebu TÚV a SV v siedmich bytoch. Rozhodol sa pripísať celkovo 116 m3 TÚV a 337 m3 SV. V liste SBD II. z 30. 4. 2002 to zdôvodnil. Zrušil, či skôr opravil nahlásenú spotrebu, keďže sa mu videla nereálna. Svojvoľne urobil prepočet na osobomesiac, a tak sa postaral o to, že vlastníkom siedmich bytov bolo naúčtované to, čo nespotrebovali. Nespotrebovali, lebo boli napríklad mimo SR, alebo byt neužívali atď. Správca však rešpektoval iniciatívu „zástupcu vlastníkov“. Pochopiteľne, že sa nepriečil. Aj preto, že vďaka konaniu „dobrého mužíka“ predišiel problému, ktorým by bola nezaplatená spotreba (!). Je zrejmé, že časť ostatných vlastníkov a užívateľov družstevných bytov svojou iniciatívou potešil.

Je fakt, že príslušný inšpektorát SOI potvrdil, že zástupca vlastníkov Ing. F. Kučera konal protiprávne a odporučil poškodeným, aby sa obrátili na súd. Nikto z dosiahnuteľných vedúcich pracovníkov správcu nemal pocit, že tých sedem vlastníkov bytov bolo poškodených. A nielen to, konanie „ich zástupcu“ vnímali tak, že bolo v súlade s naším právom. Je však zrejmé, že onen všemocný Ing. F. Kučera mohol konať preto, že správca nechce, či nemôže pochopiť, že na druhej strane stojí ako jeho partner len vlastník konkrétneho bytu, a nie skupina - združenie. S ním musí komunikovať, a nemôžu mu účtovať nič podľa vôle iných, ale len podľa reality. Aj keby sa nielen nadpolovičná väčšina združenia vlastníkov, ale všetci dohodli, že vlastník bytu X má platiť viac, lebo „menej“ nezodpovedá ich predstavám o tom, aký je. Mohli by si vymyslieť, že trebárs zapína chodbové osvetlenie aj počas dňa, vozí sa príliš často výťahom, do kontajnerov prináša viac odpadkov ako jeho susedia, púšťa si vodu do vane (či v sprchovacom kúte) preto, aby si zvlhčil ovzdušie v byte a kúpal sa päťkrát denne.

Otázkou je, aký právny názor bude mať sudca na konanie Ing. F. Kučeru. Bude si môcť vybrať, ale to nič nezmení na tom, že správca objektu akceptoval jeho opravu nahlásených údajov o spotrebe TÚV a SV. Navyše, neurobil nič pre to, aby mal poriadok vo vzťahu s jednotlivými vlastníkmi, najmä z hľadiska organizácie osobného zisťovania spotreby TÚV a SV. Stačilo by, aby sa stanovil jeden termín o dva týždne či o mesiac vopred, ale aj náhradný, a bolo by po problémoch. Taký správca totiž nerobí vlastníkom bytov nijakú láskavosť, ale je s nimi takpovediac v obchodnom vzťahu, z ktorého profituje. Stálo by tiež za to, aby si to osvojili dodávatelia plynu aj elektriny. Avšak vráťme sa k situácii, v ktorej nejde len o snahu obohatiť sa. O tú sa postaral spomínaný zástupca vlastníkov a v rovnakej miere SBD Bratislava II v pozícii správcu inkriminovaných bytových objektov. Je nesporne absurdnou situáciou, pokiaľ sa nebude riešiť systémovo, t. j. v súlade so zdravým rozumom. Nie je výnimočná, lebo obdobných prípadov je viac a „dobrák“ typu Ing. F. Kučeru má konkurenciu aj v iných lokalitách.

Problém však nebude v zákonoch a vyhláškach, ale v myslení, a v akejsi minulorežimovej nadradenosti. Azda aj v obyvateľoch - vlastníkoch bytov, z ktorých mnohí objektívne nemajú čas, ale ani chuť a šancu vnímať to, že o nich a za nich rozhoduje opäť „kolektív“. Prebúdzajú sa vtedy, keď prídu aj spomínaným spôsobom o peniaze...

Karol Vlk