Citeľné adaptačné medzery

Študenti tvrdia, že skutočné výhody im zatiaľ nikto nevysvetlil

V prípravnej etape vstupu SR do Európskej únie Slovensko zatiaľ preukazuje značné adaptačné medzery. Je nevyhnutné využiť ostávajúce obdobie na dopracovanie takých zásadných dokumentov, ako je hospodárska a zahraničnoobchodná politika, hovorí sa v záveroch, ktoré prijali účastníci nedávnej vedeckej konferencie Slovensko v medzinárodnom obchode a podnikaní, ktorá sa uskutočnila na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Zhodli sa, že v súčasnosti nie sú k dispozícii kvalifikované a pritom konkrétne informácie o tom, aké faktory a do akej miery budú ovplyvňovať výsledky našich podnikateľov na jednotnom európskom trhu a tretích trhoch. Ako značný problém sa ukazuje vývoj na trhu práce, ktorý zatiaľ nereflektuje medzinárodne sa presadzujúce tendencie. Vyúsťuje do značných porúch spôsobených prebytkom mnohých skupín voľných pracovníkov, ale zároveň nedostatkom ľudí v iných profesiách. Pomalosť transformácie vytvára nebezpečenstvo odchodu vysokokvalifikovaných odborníkov a čerstvých absolventov. Vážnou hrozbou s ďalekosiahlymi účinkami sa stáva klesajúca kvalita našej vzdelávacej sústavy. Tá z dôvodu neujasnenosti rozvojových koncepcií a kapitálovej podvyživenosti stráca svoju konkurencieschopnosť a v čoraz menšej miere je schopná pripravovať vysokokvalifikované technické kádre i novú slovenskú intelektuálnu a manažérsku špičku, zdôrazňuje sa v dokumente. Na konferencii sme oslovili aj študentov štvrtého ročníka Odboru medzinárodného podnikania Obchodnej fakulty EU. Spýtali sme sa ich, aký majú názor na význam integrácie a čo od nej očakávajú.

David Šefčík si myslí, že samotný vstup Slovenska do Európskej únie je zavŕšením procesu zbližovania.

„Už sme akoby integrovaní. Tým, že postupne prijímame európsku legislatívu a aj obchod je už vo veľkej miere liberalizovaný. Mnoho ľudí si myslí, že integrácia sa začína vtedy, keď vstúpime do únie. Vnímam to tak, že vstup do nej je už len formálna stránka. V Európe sme už pomerne silno integrovaní a ide len o to, dať to do formálnej roviny, aby ľudia integráciu

začali vnímať

intenzívnejšie. Konkurencia tu už je a po vstupe sa nijako výrazne nezvýši.“ Podľa neho sa zamestnanosť môže po vstupe zlepšiť. Keď sa na tento proces pozrieme z dlhodobejšieho hľadiska, tak efektivita tých najschopnejších vzrastie. „Mám pocit, že mne nikto nikdy nevysvetlil, prečo práve vstup do EÚ prinesie nejaké ekonomické výhody. Nikto mi to nebol schopný plnohodnotne vysvetliť, ak to neberiem z hľadiska, že podľa teórie je liberalizácia a integrácia trhu efektívna.“

Tomáš Ambra si však naopak nemyslí, že akt integrácie je len formálna vec, ale je to iba začiatok. Pravdou je, že integrácia sa začala, ale naším vstupom nebude ukončená. Proces bude pokračovať a stane sa dlhší. Integrácia nie je, ako uviedol, len výmena tovarov alebo služieb, prípadne medzinárodných ekonomických vzťahov, ale je to proces, ktorý zahŕňa spoločnosť ako celok. Keby Slovensko náhodou nevstúpilo v dohľadnom čase do únie, stalo by sa podľa neho niečo podobné ako pred niekoľkými rokmi, keď naša republika nedržala krok s ostatnými integrujúcimi sa krajinami. Začali by

padať ratingy

slovenských spoločností, investičná nálada by bola oveľa horšia. Bol by menší tlak na zefektívnenie ekonomiky, a potom by to celé išlo dole.

Barbora Bardoňová k integrácii Slovenska hovorí, že pre nás ako malý štát je nevyhnutné niekam patriť. Vybrali sme si Európsku úniu, ktorá sa nám zdá byť z perspektívneho hľadiska najvýhodnejšia. „Či je to dobré alebo nie, to sa ešte uvidí. Úniu sme si vybrali preto, lebo nič lepšie asi neexistuje.“ Na otázku, či potrebujeme úniu, hovorí, že by sme mohli existovať aj bez nej, ale je otázne, či by sme potom ako krajina dosiahli vyššiu úroveň. Tým, že do nej vstúpime, bude nás ťahať, aby sme sa stále zlepšovali. Problematika pripravenosti na vstup je relatívna, lebo štáty EÚ budú mať vždy pred nami náskok.

Na Slovensku nemáme výrazný inovačný potenciál, preberáme technológie vyspelejších štátov a nikdy nedosiahneme ich úroveň bez vstupu do spoločenstva, hoci aj to bude trvať dlhé obdobie. „Moji priatelia na iných vysokých školách

majú o únii

dosť skreslené predstavy. Skôr ju vnímajú nie ako ekonomický celok, ale ako nejaký zväzok krajín. Berú to geograficky.“ U starších ľudí podľa nej prevláda na EÚ skôr pesimistický názor.

Tomáš Färber hovorí o tom, že integrácia neprinesie v našom živote nejaké výrazné zmeny. „Určite nie prvého mája 2004. Postupom času sa budeme zapájať do procesov v EÚ. Myslím si, že životná úroveň sa u nás bude vyrovnávať so životnou úrovňou v krajinách EÚ. Prípadnú existenciu Slovenska mimo únie si neviem celkom dobre predstaviť, presnejšie, neviem si predstaviť, že by to bolo pre nás výhodné. Keď sa pozrieme na krajiny, ktoré stoja dobrovoľne mimo únie, tak je to Švajčiarsko a Nórsko. Ale tie sú ekonomicky ešte silnejšie ako EÚ a Nórsko má lepšie sociálne programy ako v EÚ. Preto by bol pre nich vstup nevýhodný. Lenže ak porovnáme ekonomickú úroveň s priemerom únie, tak vidíme, že zaostávame. V integrácii vidím šancu postupne sa začleniť do EÚ a vyrovnať sa s kmeňovými členmi.“ Referendovú

kampaň necíti. „Ľudia majú možnosť získať informácie,

ak majú záujem,

ale nie je to také, že keď idem po ulici, nejako to na mňa vplýva. Očakával by som to však kvôli ľuďom, ktorých to až tak nezaujíma, hoci majú problém zarobiť toľko, aby prežili. Týmto by som sa snažil vysvetliť, že vstup do únie je dôležitý a ich životná úroveň sa zlepší. Zatiaľ sa to nedeje. Ale neúspech referenda neočakávam. Kampaň by však mala byť adresnejšia,“ dodal T. Färber.

Študenti sa zhodli na tom, že mladšia generácia je viac naklonená k zmenám. Staršia sa ich obáva viac. Možno je to tým, že v republike nastala veľká zmena, ktorá postihla práve ľudí vo vyššom veku, kým výhody zo zmien majú prevažne mladší.

Vladimír Turanský