Vývojové kapacity slabinou

Nepotrebujeme príštipkárčenie, ale koncepčné hospodárstvo

Slovensku aj po trinástich rokoch od spoločenských zmien chýba ucelená hospodárska stratégia, bez ktorej sa nemôže natrvalo zaradiť medzi úspešné a vyspelé ekonomiky, zaznelo vo viacerých príspevkoch na nedávnej medzinárodnej konferencii o postavení Slovenskej republiky v zahraničnom obchode a podnikaní v Bratislave. Zaujali nás vystúpenia úspešných manažérov, ktorí na podnikateľských aktivitách firiem definovali aj možnosti a šance svojich odvetví po vstupe Slovenska do Európskej únie. Z makropohľadu posúdili potreby a požiadavky ako dosiahnuť či ďalej udržať konkurencieschopnosť v náročnom medzinárodnom podnikateľskom prostredí. Riaditeľ pre predaj Škoda Auto Slovensko Štefan Chudoba charakterizoval súčasný svetový a európsky automobilový priemysel, ktorý sa aj u nás úspešne rozvíja. Zdôraznil, že ak sa naplní naša spolupráca s francúzskym Peugeotom, potom spolu s úspešným Volkswagenom, za prispenia mnohých domácich subdodávateľských firiem, sa Slovensko svojou výrobou automobilov stane

jedným z lídrov

svetového trhu v produkcii vozidiel na počet obyvateľov. Do roku 2010 by sme mali vyrábať vyše 600-tisíc áut ročne. Podľa Š. Chudobu Slovensko by sa tak mohlo dostať až na šieste miesto vo svete, aj keď zásluhou nevyhovujúcej infraštruktúry sa na tom bude podieľať prevažne oblasť západného Slovenska. Predstaviteľ škodovky sa kriticky zmienil o skutočnosti, že pri privatizácii „všetci mysleli na peniaze a prvé, čomu sa vykrútil krk, bol vývoj. Dnes, približne z päťdesiatich automobilových subdodávateľov len asi šesť percent disponuje aj vývojovými kapacitami“. Túto situáciu označil za totálnu katastrofu. „Slovenskí subdodávatelia, pokiaľ ide o zvládnutie nárokov výroby z hľadiska kvality a tiež technickej úrovne, sú relatívne v poriadku. Vývoj je však veľkým varovným prstom,“ zdôraznil Š. Chudoba. Upozornil na vysoké nároky, ktoré sú kladené na kvalitatívne parametre automobilových komponentov, pričom ak je jeden kus z milióna súčiastok chybný, tak ide o spodnú hranicu spoľahlivostných a kvalitatívnych kritérií. Pri výrobe automobilových komponentov sa už vyžaduje oveľa

vyššia presnosť

a spoľahlivosť. V tejto súvislosti upozornil, že až 40 percent z hodnoty moderného vozidla vyššej kategórie predstavuje elektronický hardvér a softvér. Tento fakt označil za výzvu pre náš automobilový priemysel.

Generálny riaditeľ a. s. Duslo Šaľa Jozef Kollár pripomenul, že výroba štátov EÚ predstavuje asi 30 percent zo svetovej chemickej produkcie. Stredná a východná Európa len štyri percentá svetovej chemickej výroby. „Ako teda vstúpime do Európskej únie? Všetky reči, ktoré vedú politici, nepoznajúc súvislosti a skúsenosti, sa mi zdajú málo platné.“ Náročnosť prostredia, v ktorom sa naša chémia pohybuje, ozrejmil upozornením, že farmaceutická chémia má v EÚ 40-percentné prebytky. „My sa pohybujeme v anorganickej chémii, v oblasti priemyselných hnojív. Tam má únia 5-percentné prebytky. Vo zvyšnej časti, kam by sme mohli zaradiť časť slovenskej chémie, sú prebytky 21-percentné. Čím teda máme konkurovať?“ pýta sa J. Kollár. Tento segment priemyslu má podľa neho v únii jasné pravidlá. Jej štáty si vypracovali národohospodársku stratégiu. Nemôže sa stať, že každé štyri roky sa na ekonomike experimentuje. „Tam to jednoducho nedovolia. Tam sa

nemôže stať to,

čo v slovenskej chémii, že v priebehu hospodárskeho roka prídu balíčky ekonomických opatrení, menia sa ceny energií, úverová a odvodová politika. Ako sa dá takto podnikať a konkurovať? Slovenská chémia to však čiastočne dokázala. Päť percent obyvateľstva zamestnaného v chemickom a vo farmaceutickom priemysle vytvorilo 15 percent exportu republiky. Svedčí to o našich technológiách, výrobkoch a ak sa na tom ďalej popracuje, sme schopní v určitých oblastiach s Európskou úniou držať krok,“ dodal J. Kollár. V skupine výrobkov, pri ktorých existuje domáci výskum, aplikácia a technológie, dokážeme konkurovať. Podľa generálneho riaditeľa Duslo Šaľa v slovenskej chémii si potrebujeme zabezpečiť vlastnú výskumno-vývojovú základňu. Pýtam sa, prečo je možné dať 500 miliónov korún alebo aj viac privatizačným poradcom a nie je možné ich venovať na

vlastný výskum,

ktorý zabezpečí technológie a zamestnanosť?“ V roku 1991 sa v rámci Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu prikročilo k záchrane domácich výskumných ústavov, čo sa podarilo. Aj keď fabriky žili ťažko, dostávali objednávky a dnes začínajú produkovať nové technológie. „My vieme, čo máme robiť v technológiách, ale potrebujeme stabilné ekonomické a politické prostredie a jasnú národohospodársku politiku a nie príštipkárčenie. Na vytvorení národohospodárskej politiky sa musia podieľať tí, čo tomu rozumejú“ Krédo, ktoré J. Kollár vyznáva, je, že podniky nemôžu viesť neodborníci. „Ak chceme konkurovať Európskej únii, nemôžu ich riadiť nominanti. V opačnom prípade ich dovedú tam, kde mnohé skončili,“ zdôraznil.

Vladimír Turanský