Asi áno, ale ako?

Nad doprivatizáciou SPP

Ale s rozumom. O doprivatizácii strategických podnikov by mala vládna koalícia rozhodnúť približne o tri-štyri mesiace. Pri definitívnom verdikte jej pomôžu dve štúdie. Jednu vypracuje samotné MH SR a druhá vzíde z tendra, ktorú na túto tému vyhlásil rezort hospodárstva. Samozrejme, až konsenzus vládnej pozície k téme doprivatizácie a jej spôsobu pohne prípravu novely tzv. privatizačného zákona. Jeho znenie totiž zatiaľ umožňuje privatizovať len 49 % akcií strategických podnikov. Nejde však o ústavný zákon, a tak je naozaj najdôležitejšia dohoda koaličných partnerov. Vzhľadom na skutočnosť, že v hre je veľmi zložitá problematika, už dnes sa dá predpokladať, že poriadne rozhýbe hladinu politickej scény na Slovensku. Veď dopredávať sa budú skutočne zlaté nosnice slovenskej ekonomiky. Aj keď kompetentní by uvedenú metaforu iste v prípade niektorých podnikov (najmä Slovenských elektrární) chytro spochybnili, predsa len energetika je

hlavnou tepnou

celého hospodárstva. Už len ponuka možnosti dostať sa k nej je lukratívna. Najmä z hľadiska perspektívy - predpokladaný rast HDP či nové možnosti, ktoré prináša otváranie sa trhu s energiami. Žiaľ, štát nie je (dnes) taký bohatý, aby si mohol dovoliť neprivatizovať. Preto v prospech doprivatizácie zaváži najmä tvrdenie jej zástancov, že príjmy z privatizácie nevyhnutne potrebujeme na rozbehnutie zásadných reforiem a zaplátanie dier v štátnom rozpočte, predovšetkým v oblasti školstva, zdravotníctva a podobne. Na druhej strane však doprivatizácia predstavuje taký závažný krok, že si ho skutočne treba dobre premyslieť. A triezvo posúdiť všetky Za a všetky Proti. Skúsenosti z privatizácie 49 % väčšiny strategických podnikov (privatizácia SE nie je ešte zavŕšená) signalizujú, že prioritou číslo jeden by malo byť odpolitizovanie celého procesu. Veď už stanovenie podielu určeného pre strategických investorov na 49 % bolo viac-menej politickým ústupkom. Pritom viacerí odborníci sa zhodujú v názore, že bolo veľmi neprezieravé. Príjmy z predaja mohli byť výrazne väčšie, keby štát predal majoritu (svoje záujmy si mohol vyriešiť iným spôsobom). Príklady z privatizácie v susednom Česku, Maďarsku a v iných krajinách ich tvrdenie podporujú. Rovnako pohľad do sveta, najmä krajín EÚ, presviedča, že štát

nemusí byť zlým

vlastníkom. Stačí sa pozrieť do Nemecka, Talianska a najmä Francúzska, kde štát vlastní viaceré (nielen energetické) strategické podniky. Ak aj na Slovensku došlo k nehospodárnemu vynakladaniu prostriedkov štátnych podnikov, treba sa pýtať, do akej miery sa pod neho podpísali stranícke záujmy? Veď pod ich vplyvom sa lukratívne podniky dostali do rúk „blízkych“ a nie skutočných manažérov? Otvorenie témy doprivatizácie strategických podnikov si ďalej vyžiada nielen doriešenie aj dodnes otvorených otázok, akými je gabčíkovská elektráreň, dostavba rozostavaných Mochoviec, rast cien energií, dôsledky reštrukturalizácie (znižovanie počtu pracovníkov), ale aj potrebu spojenia štátnych záujmov so záujmami EÚ a trendmi smerovania energetiky vo svete. Najvyšší čas je aj zreteľne predložiť záruky, že záväzky, ktoré SR prijalo v rámci integračných ambícií do EÚ a NATO, splní. Napríklad v prípade vytvorenia 90-dňových zásob ropy a ropných produktov. A treba tiež povedať, koľko to bude stáť. Napríklad zástupcovia spoločnosti Gaz de France (stále je v rukách štátu) a nemecký Ruhrgas v rámci minulotýždňovej medzinárodnej konferencie Gasfórum informovali, že šancu nakúpiť ďalšie

akcie SPP

si nenechajú ujsť. Aj ruský Gazprom rokuje o pôžičke, aby ako tretí člen konzorcia v tendri na 49 % akcií SPP mohol od svojich dvoch partnerov odkúpiť balík akcií SPP. Navyše záujem zúčastniť sa na doprivatizácii ďalších energetických podnikov nám v neoficiálnych rozhovoroch potvrdili nielen predstavitelia ich strategických investorov, ale aj zástupcovia iných európskych energetických spoločností. No predpokladať sa dá, že víťazne z bitky o doprivatizáciu vyjdú najmä tí najväčší. Tí, ktorí už dnes majú vo svete a v Európe pod palcom plyn, jeho ťažbu, distribúciu, tranzit, ale zároveň aj výrobu, distribúciu, prenos elektriny, ba aj teplárenstvo...

Zdena Rabayová