Peniaze a vzdelanie

Reforma školstva je nevyhnutná

Je vzdelanie prostriedok na uplatnenie sa, alebo je to hodnota sama o sebe? Túto otázku si budeme musieť v krátkom čase jednoznačne zodpovedať, už kvôli ďalšiemu financovaniu školstva. Mladí ľudia na Slovensku prestávajú študovať a začínajú pracovať skôr ako ich rovesníci v západnej Európe. Oveľa menej ich tiež študuje na vysokých školách. Drvivá väčšina (86 %) opúšťa školské lavice po ukončení vyššieho stredného vzdelania, len 10 % študuje na vysokých školách, pričom v Európe je trend opačný. V programovom vyhlásení si vláda predsavzala poskytnúť možnosť vysokoškolského vzdelania viac ako 45 percentám populácie. Práve takýto pomer odporúčajú medzinárodní odborníci na vzdelávanie krajinám, ktoré sa chcú považovať za vyspelé. V súvislosti s prestavbou školského systému na všetkých stupňoch zástupcovia praxe upozorňujú, že nie je dôležité, či bude peniaze na platy učiteľov a potrebné výdavky školy rozdeľovať štát, alebo kraje, či iné inštitúcie. dôležité je, aby sa peniaze nerozdeľovali podľa toho, ako dokáže riaditeľ „kľučkovať“ medzi paragrafmi. Aj preto sa čoraz naliehavejšie ukazuje ako nevyhnutné, aby ľudia vedeli, koľko peňazí vypláca na vzdelanie štátna pokladnica a či sú skutočne využité na skvalitnenie výuky.

Na jednom odbornom seminári, venovanom vysokoškolskému vzdelaniu, učitelia i študenti súhlasne deklarovali, že na tvrdom konkurenčnom trhu práce sa v zjednotenej Európe môžeme presadiť iba špičkovými odborníkmi. A preto volali po rovnakom práve na vzdelanie pre všetkých. So zaujímavým projektom sa už ohlásila Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove (UPJŠ), ktorá hodlá v budúcom roku zrušiť prijímacie konanie. Podľa dekana fakulty Alexandra Fehera, je demokratickejšie prijať všetkých prihlásených, z ktorých sa postupne vyprofilujú tí, ktorí náročné štúdium zvládnu. Podobné úvahy sa objavili už neraz, vždy však stroskotali na kapacitných a finančných možnostiach. Analytici pripomínajú, že takýto trend by mal zmysel iba vtedy, ak by vysoké školy pružne reagovali na potreby praxe. Ibaže dopredu sa potreba jednotlivých profesií nedá dobre odhadnúť. Nehovoriac o tom, že rovnako nikto nemôže povedať, koľko bude v Európskej únii potrebných napríklad elektroinžinierov. Podobné problémy budú musieť riešiť aj stredné školy. V tejto súvislosti na spomínanom seminári zaznel aj názor, že by bolo potrebné sledovať úspešnosť absolventov jednotlivých odborov na trhu práce. Jestvujúce štatistiky nie sú komplexné, školy samotné sa touto záležitosťou zaoberajú skôr výnimočne. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sleduje iba počty absolventov, ktorí sú v evidencii úradov práce ako nezamestnaní.

Eleonóra Bujačková