Skôr než sa ten pohár naplní

Dobré fungovanie tripartity je barometrom sociálneho zmieru

„Som presvedčený o tom, že vláda, ktorá bude mať vážny záujem, aby boli zachované kontinuálne vzťahy s tripartitou, bude mať záujem na tom, aby fungovala, ale na inej úrovni, ako v súčasnosti,“ vyhlásil Juraj Borgula, hlavný vyjednávač Asociácie zamestnávateľských zväzov (AZZZ). Ostrá kritika do radov členov Rady hospodárskej a sociálnej pomoci nezaznieva len od hlavného vyjednávača, ale aj od mnohých podnikateľov a manažérov, ktorí majú záujem zvládnuť hospodársku súťaž na veľkom európskom či svetovom trhu. Všetkým je zrejmé, že pred tripartitou leží problém zvládnuť nielen zabezpečenie sociálneho zmieru na domácej pôde, ale aj pragmaticky pristúpiť k prijatiu krokov, ktoré by našu ekonomiku a spoločnosť priblížili k úrovni bežnej v štátoch EÚ. „Tento cieľ je tripartite jasný a je spoločný pre všetkých jej členov,“ konštatoval J. Borgula na nedávnej konferencii o budúcnosti sociálneho dialógu. Tripartite však chýba spoločná vízia, teda práve spomínaná postupnosť krokov, ktorá by viedla k dosiahnutiu cieľa ešte v reálnom čase, teda dovtedy, kým sa „pohár naplní“ a trpezlivosť zamestnancov „prekypí“ vo forme štrajkov. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že rokovanie tripartity nebolo v súlade s dôležitými pracovnými dokumentmi, ako je napríklad štátny rozpočet. Rokovaniam navyše chýbal aj ekonomický rozmer. Ich výstupom preto možno skôr prisúdiť charakter politických deklarácií ako pracovného dokumentu obsahujúceho

časový plán

a zodpovednosť za plnenie úloh, ku ktorých plneniu sa zaviazali všetky tri zúčastnené strany. Podľa hlavného vyjednávača AZZZ by sociálny dialóg na národnej úrovni vedený v Rade hospodárskej a sociálnej pomoci mal napomáhať vytvorenie kvalitnejšieho podnikateľského prostredia a výstup z nej by sa mal stať nástrojom - regulátorom, ktorý zabezpečuje vnútornú a vonkajšiu rovnováhu, teda tak rovnováhu medzi potrebami podniku a požiadavkami jeho zamestnancov, ako aj rovnováhu medzi potrebami obyvateľstva a možnosťami štátu. Pritom sa nesmie zabúdať, ako upozorňuje J. Borgula, na to, ako sú vnímané ekonomické kategórie v zahraničí. S odďaľovaním praktických riešení približovania národnej ekonomiky k európskej sú nespokojní mnohí podnikatelia a ich profesijné zväzy. Dosiaľ nedostali odpoveď na otázky rozdielnej úrovne miezd, produktivity práce, ktoré so sebou, samozrejme, nesú aj dumpingové ceny, ba niekedy aj porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže. Odpoveď, do akej miery vezme toto riziko na seba Európa, nemôžeme čakať od jej predstaviteľov, ale musíme

ju nájsť sami,

teda nájsť aj riešenia a konečne pristúpiť k ich plneniu. Jeden druh odpovede v súčasných podmienkach by mohla priniesť aj generálna dohoda uzatvorená na úrovni tripartity. Už tretí rok sa však neuzatvára. Ukazuje sa, že tripartita skôr dáva prednosť riešeniu „horúcich prípadov“, akým bol v poslednom čase aj Zákonník práce. Práve pre časovú náročnosť, ktorú si pre seba tento zákon nárokoval, sa na rokovanie tripartity nedostala koncepcia dôchodkovej reformy. Ak niekto tvrdí, že je dosť času viesť o nej sociálny dialóg na národnej úrovni v čase, keď bude už v paragrafovom znení, riskuje, že podnikatelia ho označia za neprajníka trhovej ekonomiky. Niečo také rok pred plánovaným vstupom do EÚ, ktorá očakáva, že na Slovensku sa udrží sociálny zmier a vytvoria sa lepšie podmienky na rast konkurencieschopnosti domácich firiem, sa môže posudzovať len ako politické riziko. Či bude, alebo nebude generálna dohoda uzatvorená, rozhodnú členovia tripartity. Za zamestnancov sa prezident Konfederácie odborových zväzov SR Ivan Saktor vyjadril, že v súčasnosti nemyslí na

generálnu dohodu,

pretože spoločnosť sa nachádza v krízovom stave. Neochotu otvoriť túto problematiku prejavil aj prezident AZZZ Michal Ľach. Podnikateľov znechucujú dohody, ktoré sa nedodržiavajú. Vláda, podľa slov ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, stavia na bipartite a má záujem vstupovať do sporov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami len v prípade, ak nedosiahnu vzájomnú dohodu. „V prípade, ak ani KOZ, ani AZZZ nebudú požadovať uzatvorenie generálnej dohody, vláda ju iniciovať nebude,“ uzatvoril debatu vedenú medzi členmi tripartity Ľudovít Kaník.

Rudolfa Vallová