Odpočet je v náš neprospech

Komentuje Ľudmila Koníková

Ešte novela zákona o zdravotnej starostlivosti nezačala platiť a už sa nám z viacerých strán ozývajú ohlasy. A ako to už býva, sú rôzne, no najväčšie výhrady patria niektorým ustanoveniam, ktoré umožňujú rôzny výklad či neprehľadnosti novej legislatívy (zásluhou množstva výnimiek), ale aj administratíve, ktorá pri zanedbateľných sumách môže lekárov okradnúť o čas patriaci pacientom. Objavila sa aj otázka, prečo sa minister zdravotníctva neusiluje skôr o zmenu článku č. 40 Ústavy SR, ale radšej sa z Aliancie nového občana ozývajú úvahy na tému, že bezplatne, to vlastne neznamená zadarmo, hoci synonymický slovník hovorí čosi iné. Populácia znalá faktov pripomína, že v susednej Českej republike od pacientov takto nevyberajú a v susednom Rakúsku sa poplatky za zdravotné služby od apríla zrušili. Odborník z oblasti liekovej politiky, ktorý nemá záujem byť menovaný, v tejto súvislosti uviedol, že vzhľadom na niektoré skutočnosti v tejto legislatívnej zmene môže prísť k prudkému zníženiu úrovne farmakoterapie, k zníženiu kvality života a k jeho skráteniu. Najhoršie podľa neho je, že nejestvuje ekonomická analýza tohto kroku a podľa neho by nebolo prekvapením, keby novela viedla k zvýšeniu výdavkov (napríklad zdravotné komplikácie či hospitalizácie).

Farmaceutickému priemyslu novela zrejme neuškodí (globálne určite nie), veď čo znamená pre svetové firmy Slovensko? Lokálne sa s tým tiež firmy vyrovnajú, aj keď v niektorých prípadoch môže dôjsť k prepúšťaniu i k opusteniu trhu. Ale to skôr výnimočne. Novela nie je pripravená, konzultovaná s odborníkmi, zbytočne šitá horúcou ihlou. Toľko hlas z farmaceutického sveta. No aj bez neho je jasné, že komplikácie v oblasti zdravotnej starostlivosti u nás určite nepotrebujeme. Veď napríklad Národná správa o ľudskom rozvoji (Slovenská republika 2001 - 2002 súvisí s rozvojový program Organizácie Spojených národov - UNDP a Centrom pre hospodársky rozvoj - CPHR) zahŕňa niektoré nie veľmi potešiteľné údaje. Okrem iného sa v nej hovorí, že zdravotný stav slovenskej populácie zaostáva za rozvinutými krajinami. Obyvatelia SR žijú v priemere 6 až 8 rokov kratšie ako obyvatelia krajín EÚ, pričom tento rozdiel bol ešte pred 30 rokmi minimálny. Úmrtnosť na srdcovo-cievne a onkologické ochorenia patrí medzi najvyššie v stredoeurópskom regióne. Medzi hlavné príčiny tohto vývoja možno zahrnúť zvýšenú konzumáciu tabakových výrobkov, nezdravé stravovacie návyky, narušenú sociálnu situáciu, ale aj krízu v rezorte. Slovenské zdravotníctvo trpí absenciou reformných krokov, ktoré by riešili problémy dostupnosti a kvality zdravotných služieb, finančnej udržateľnosti systému a rozšírenej korupcie.

Pomerne známou skutočnosťou je, že v súčasnom systéme bez ďalších finančných prostriedkov štát zdravotnícku starostlivosť na požadovanej úrovni neutiahne, no podstatné je, akú úroveň bude mať zdravotníctvo, za ktoré budeme priplácať. Lebo legislatívnu zmenu, ktorú v dielni tých, čo ju stvorili, už eufemisticky nazývajú predreformným krokom, problémy v rezorte nerieši.