Ale kto ten cech zaplatí?

Osobná doprava volá po obnove

Začiatok februára znamenal v Košickom kraji stop pre osobnú dopravu na viacerých regionálnych železničných tratiach. Tento počin železničnej spoločnosti bol reakciou na zníženie dotácií zo štátneho rozpočtu na krytie výkonov v osobnej doprave vo verejnom záujme, čo vyvolalo prudký nesúhlas samospráv. K zastaveniu totiž došlo bez ich predchádzajúcej možnosti akokoľvek zareagovať. Košický samosprávny kraj (KSK) obratom prijal opatrenia rozšírením ponuky pravidelnej autobusovej dopravy a v kraji zaviedol celkovo 54 nových spojov na 9 linkách, čo znamená v ročnom vyjadrení asi 250-tisíc vozokilometrov. Jednotlivé spoje bolo treba časovo a kapacitne zosúladiť s potrebami dotknutých regiónov a z doterajších prieskumov i monitoringu vyplýva, že nepribudli žiadne opodstatnené sťažnosti, tento problém teda krajská samospráva zvládla. Monitoring situácie však zároveň potvrdzuje potrebu obnoviť osobnú železničnú dopravu na dvoch tratiach, o ktorých sa vari od ich zrušenia najviac hovorilo, a to medzi Spišskou Novou Vsou a Levočou, tzv. Levočanku a na úseku medzi Veľkými Kapušanmi a Bánovcami nad Ondavou. Tam navyše vznikol problém s dopravou do obce Hatalov, odkiaľ konkrétne Rómovia musia k autobusovej zastávke dochádzať asi tri kilometre a na ktorý KSK už vzápätí po zrušení železničného spojenia upozorňoval.

Žiadosti KSK o prehodnotenie situácie smerované kompetentným inštitúciám zatiaľ neboli akceptované, no samospráva sa nevzdáva nádeje a na obnovu Levočanky iniciovala vytvorenie pracovnej komisie, ktorá ukončuje prípravu projektu na prevádzkovanie tejto trate. Uskutočnenie zámeru však veľmi úzko súvisí s pripravovanou novelou zákona o prevode majetku štátu na právnické alebo fyzické osoby, ktorú pripravujú ministerstvá dopravy a hospodárstva. Jednou z alternatív je prevádzkovanie tejto dopravnej cesty KSK a podnikateľskými subjektmi. Podľa predsedu KSK Rudolfa Bauera niekoľko z nich o túto aktivitu už aj prejavilo záujem, ale na to, aby sa dala táto trať prevádzkovať ekonomicky, považuje za kľúčové, aby sa samosprávny kraj stal vlastníkom dopravnej cesty. Súčasná ekonomika totiž vychádza iracionálne pre veľmi vysoké nájomné za jej prenájom, pretože paradoxne práve regionálne trate sú zaradené do tretej, najdrahšej kategórie a ŽSR za jeden kilometer chodu vlaku účtujú železničnej spoločnosti až 400 Sk a túto sumu nie je možné vykryť ani cestovným, ani dotáciou. Kým sa situácia nevyvinie inak, zrejme až kým samosprávy nebudú naozaj plnohodnotné, R. Bauerovi nič iné nezostane, než čakať. Zaujíma ho najmä odpoveď kompetentných na požiadavku, či aspoň v obmedzenom rozsahu neobnovia cestovanie na železnici medzi Bánovcami nad Ondavou a Veľkými Kapušanmi.

Martin Krč