Vďačíme kanibalom

Prví hominidi museli pravidelne konzumovať ľudské mäso. To by vysvetľovalo, prečo je ľudstvo imúnne voči radu priónových ochorení, tvrdia britskí vedci. Svoju tézu podopierajú v časopise Science genetickým výskumom v Papue Novej Guinei, kde bol až do roku 1950 rozšírený rituálny kanibalizmus.

Tím Johna Collinga z University College v Londýne skúmal gény 30 žien, ktoré prežili epidémiu kuru v rokoch 1920-1950. Kuru je nervové ochorenie postihujúce mozoček, ktorého symptómy pripomínajú Creutzfeldtovu-Jakobovu chorobu. V niektorých kmeňoch na Papue zomieralo do roku 1950 každoročne asi jedno percento obyvateľov na kuru. Postihnutí dostali toto priónové ochorenie pravdepodobne pre rituálnu konzumáciu zosnulých. Keď vláda tieto praktiky zakázala, počet prípadov kuru rýchlo klesol.

Ako iné priónové choroby aj kuru spôsobuje zle zložený priónový proteín. Časť papuánskeho obyvateľstva však bola proti nemu imúnna. U 23 z 30 vyšetrených žien sa našla v géne zodpovedajúcom za produkciu priónov mutácia, ktorá bola príčinou zmeny jedinej aminokyseliny v príslušnom proteíne.

Túto mutáciu s označením M129V a porovnateľný japonský variant hľadali vedci vo viac ako 2000 genetických vzorkách z Ázie, Afriky a z Európy. Mutácie našli vo vzorkách zo všetkých kontinentov. Sú veľmi staré a v ľudských génoch sa nachádzajú najmenej 500 000 rokov.

Mutácia M129V a imúnnosť voči niektorým priónovým chorobám je podľa britských vedcov výsledkom pravidelnej konzumácie ľudského mäsa. Okrem toho existujú jasné antropologické dôkazy, že kanibalizmus sa v Papue Novej Guinei nevyskytoval ojedinele. Našli sa tu kosti neandertálcov so zárezmi a stopami po ohni, ktoré svedčia o kanibalizme.

TASR