Na pokraji vyhynutia

Počet divoko žijúcich goríl a šimpanzov na západe strednej Afriky v uplynulých 20 rokoch dramaticky poklesol. Od roku 1983 do roku 2000 sa ich populácia zmenšila odhadom o 56 percent, konštatuje sa v štúdii vedcov z Princetonskej univerzity (USA). Už v polovici 60. rokov slávna výskumníčka goríl Dian Fosseyová vyhlásila: „Primáty neprežijú ani storočie od svojho objavenia človekom.“ Predstavitelia Dian Fossey Gorilla Fund ešte minulý rok pri príležitosti 100. výročia objavenia prvej horskej gorily Nemcom Robertom von Beringom konštatovali mierne zvýšenie početného stavu ľudoopov v Afrike. Najnovšia štúdia však ukázala, že je päť minút pred dvanástou. Hlavnými príčinami tohto stavu sú pytliaci a šírenie vírusu ebola. V národnom parku Odzala v Konžskej republike je v ohrození najväčšia populácia nížinných goríl na svete. Od začiatku roka tu našli podľa údajov miestnych úradov asi 800 mŕtvych goríl. To sú štyri percentá z 20 000 zástupcov primátov, ktoré tu žijú. Stali sa obeťami eboly, ktorá počas ostatnej epidémie v regióne zabila najmenej 120 ľudí.

V pralesoch Gabonu a Konžskej republiky žije ešte niekoľko desaťtisíc ľudoopov vrátane väčšiny šimpanzov a 80 percent všetkých divoko žijúcich goríl. Vedci preto žiadajú zaradenie týchto zvierat na „červený zoznam“ ohrozených zvierat Medzinárodného zväzu na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) do kategórie „vo veľkom ohrození“. Sem sa zaraďujú druhy, ktorým hrozí o desať rokov alebo o tri generácie zdecimovanie stavu o 80 percent. V prípade šimpanzov a goríl môže byť úbytok v nasledujúcich 33 rokoch aj viac ako 80-percentný, varujú vedci. Presný počet ľudoopov v západnej Afrike nie je známy. Vedci odhadujú, že medzi Senegalom a Tanzániou žije 100 000 - 250 000 šimpanzov. V Gabone, Kongu a v Kamerune by sa malo pohybovať 80 000 - 120 000 goríl. Ozbrojené konflikty v Burundi a Konžskej demokratickej republike a ľudská chamtivosť sú ďalšími príčinami súčasnej mizérie. Budovanie nových ciest, ťažba nerastných surovín, ilegálne klčovanie, likvidácia dažďových lesov - tým všetkým padá posledná ochrana pre primáty. Nielen to, dopĺňa Paul Walsh z Princetonskej univerzity. Organizované skupiny poľovníkov využívajú cesty a vozidlá drevorubačov na prenikanie do hustých lesov. Mäso ulovených goríl potom predávajú obyvateľom neďalekých dedín alebo do stovky kilometrov vzdialených exportných centier. V chudobných dedinách je toto mäso jedným z mála zdrojov bielkovín.