Český export - import

Výsledok maďarského referenda o vstupe do EÚ komentuje aj zástupca šéfredaktora Pravdy Ľ. Palata v Lidových novinách. Dopracoval sa k názoru, že Maďarsko hlasovaním o vstupe do únie urobilo smerom do Európy najväčší krok od prijatia kresťanstva. Ďalšie meditácie ho však prekonávajú. „Maďari sú najosamelejším národom na kontinente. Prišli odniekiaľ z hlbín Ázie, prehnali sa Európou a rozpadnutou Rímskou ríšou, aby napokon zostali v Karpatskej kotline,“ poznamenal Ľ. Palata s tým, že Maďari majú pocit najukrivdenejšieho národa Európy. Poslednou ranou osudu bola pre Maďarov Trianonská dohoda, ktorá po 1. svetovej vojne prisúdila tretinu územia obývaného etnickými Maďarmi okolitým štátom. EÚ vidia maďarskí politici ako možnosť pre vlastné rozšírenie a zjednotenie národa. „V okolitých krajinách, najmä na Slovensku a v Rumunsku, sú z toho nervózni. Zvlášť, keď od vlaňajšieho roka Budapešť svojim ľuďom za hranicami rozdáva preukazy zahraničných Maďarov, ktoré sa nie náhodou podobajú maďarským pasom,“ vysvetľoval čitateľom LN Ľ. Palata. „Ukrivdení, osamotení Maďari, ktorým v Európe takmer nikto nerozumie, budú v EÚ. A to napriek tomu, že na referende sa nezúčastnila ani polovica voličov,“ konštatoval autor a na záver dodal ďalšiu čerešničku, že vzhľadom na dejiny si Česi, Poliaci a Slováci môžu s pokojom povedať: „Keď môžu byť v EÚ oni, tak my tiež!“

* Z tohto monitoru som si znova ozrejmil, aké fantastické konštrukcie sa dajú vytvoriť, čo sa týka Maďarska. Tentoraz v súvislosti s referendovým súhlasom jeho občanov so vstupom do EÚ. Odhliadnuc od tohto superzveličenia, že vstupom do EÚ urobí maďarský národ od prijatia kresťanstva najväčší krok do Európy, tak je vykreslený takmer nádejný pacient na psychiatriu. Najosamelejší, osamotení a najukrivdenejší ukrivdení, ktorým v Európe takmer nikto nerozumie, a znervózňujúci Slovensko a Rumunsko! Okradnutí po 1. svetovej vojne Trianonskou dohodou o tretinu území, na ktorých žijú Maďari atď. Aj v takýchto súvislostiach sa dá vnímať a komentovať výsledok maďarského referenda.

Karol Vlk