Nechceme ďalšie „opony“

Európa by mala byť viac otvorená voči Východu

V čase príprav nášho rozhovoru s Jeho Excelenciou veľvyslancom Poľskej republiky Janom Komornickim, ešte nebolo isté, či sa vojna v Iraku vôbec rozpúta a preto sme sa pýtali hlavne na vzťahy Poľska s EÚ a problematikou rozširovania únie.

* Najvyšší predstavitelia USA vo februári nazvali Poľsko svojím „európskym priateľom č.1“. Takáto náklonnosť Varšavy USA však nemusí nájsť správny ohlas v EÚ, najmä vo Francúzku a Nemecku, ktoré odmietli uponáhľanosť USA v Iraku. Nemá Varšava z tohto dôvodu obavy, že to nejakým spôsobom „ublíži“ jej proeurópskemu smerovaniu, najmä keď je známe, že Nemecko je najsilnejším zástancom vstupu Poľska do EÚ?

- Poľsko s uspokojením prijíma, keď ho lídri každého demokratického štátu definujú ako priateľa. Poľsko je priateľsky naklonené tak USA, ako aj každému štátu Európskej únie, nezávisle od ich postoja k vojne v Iraku, a chce s nimi všetkými rozvíjať všestrannú spoluprácu. Záujmom Poľska je rovnako pristúpenie k EÚ a udržiavanie dobrých vzťahov vnútri únie, ako aj úzka spolupráca medzi úniou a USA. Sme presvedčení, že odlišnosti v záležitosti Iraku sa týkajú taktiky a nie stratégie medzinárodných vzťahov, ktorá je a bude spoločná pre celé euroatlantické spoločenstvo.

* Na februárovej medzinárodnej konferencii Politika rozšírenej únie voči novým východným susedom poľský prezident Aleksander Kwasniewski povedal, že aj po rozšírení EÚ v roku 2004 by mala byť zahraničná politika únie otvorená a aktívna voči ďalším potenciálnym kandidátom na vstup - Ukrajine, Bielorusku, Moldavsku či Rusku, kde má Varšava svoje prioritné ciele. Zo strany západných štátov EÚ je však cítiť skôr snahu zakonzervovať súčasný stav vecí a neotvárať sa príliš na východ. Dokáže Poľsko po vstupe do únie presvedčiť ostatné štáty EÚ o potrebe ďalšieho rozširovania?

- Poľsko sa po pristúpení k EÚ nechce uzatvárať pred východnou Európou a usudzuje, že to isté je v záujme únie. Medzi západnou a východnou Európou päťdesiat rokov existovala železná opona. Jej demontáž bola veľkým výdobytkom Poliakov, Slovákov a ďalších národov strednej a východnej Európy. Preto sa dnes musíme zo všetkých síl snažiť o to, aby sa znovu nevytvorila, trebárs v inej, miernejšej forme. Je v záujme celej Európy, aby bol jej susedom stabilný, hospodársky sa rozvíjajúci Východ s predvídateľným vývojom. Únia by teda mala byť otvorená voči Východu - ak aj nie voči rozšíreniu, tak určite voči rôznorodej spolupráci. Do akej miery sa to podarí, bude prirodzene závisieť nielen od otvorenosti únie, ale aj od úsilia, aké Východ vyvinie na dosiahnutie politických, spoločenských a hospodárskych štandardov únie, ako aj od efektivity tohto snaženia.

* Vo februári pokračovali protestné akcie poľských odborárov a roľníkov, ktorí od vlády žiadajú vierohodné informácie o všetkých aspektoch pričlenenia krajiny k EÚ zo strachu, že po vstupe Poľska do EÚ prídu o svoje pracovné miesta. Sú ich obavy oprávnené?

- Pristúpenie Poľska k EÚ vrátane prispôsobovania sa jej štandardom je veľký a dlhodobý zámer, ktorý si od všetkých Poliakov vyžaduje značné úsilie a prináša veľa zmien, a tým v spoločnosti vyvoláva veľa obáv. Poľsko od čias povojnovej, komunistami nanútenej zmeny kapitalistického režimu na socialistický neprežívalo tak hlboko siahajúce zmeny. Obavy veľkého počtu Poliakov z rôznych spoločenských skupín sú teda pochopiteľné. Zvlášť sa to týka poľských poľnohospodárov, ktorí sú tradične spätí s pôdou. Tieto obavy rozdúchavajú niektoré politické strany, ktoré týmto spôsobom akiste chcú zväčšiť okruh svojich stúpencov.

Aktivity vlády a časti opozície, ktorá ju podporuje vo veciach pristúpenia k EÚ, majú za cieľ presvedčiť Poliakov, že pristúpenie k EÚ bude výhodné pre Poľsko - čiže pre samotných jeho občanov, vrátane poľnohospodárov, lebo pred našou krajinou otvorí nové rozvojové perspektívy. Samozrejme, bude záležať na samotných občanoch, do akej miery využijú tieto šance. Osobne dúfam, že zvíťazí zdravý rozum - tým skôr, že doteraz nikto nepredstavil alternatívnu víziu pre prípad, že by Poľsko malo zostať mimo EÚ.

* Poľsko, Maďarsko a Slovensko oznámili, že znížia svoje rozpočtové deficity tak, aby do roku 2006 plne rešpektovali kritériá požadované pre vstup do eurozóny. Zdá sa, že Česká republika je viac pragmatická a chce zaviesť euro najskôr v roku 2010. Sú šance Poľska na vstup do eurozóny už v roku 2006 naozaj reálne?

- Šance Poľska pripojiť sa k eurozóne závisia od úspešnosti plnenia maastrichtských ekonomických kritérií. To zase závisí od pokroku v ozdravovaní verejných financií. V súčasnosti poľská vláda pripravuje príslušný program a o jeho prvej verzii diskutujú experti aj verejnosť. Ak sa ho podarí schváliť a zrealizovať, tak do eurozóny budeme môcť vstúpiť v rokoch 2006 - 2008.

* Aj posledná otázka sa týka EÚ. Konvent o budúcnosti Európy už predložil text prvých 16 článkov ústavnej zmluvy EÚ, kde však v článku o základných hodnotách v únii absentuje zmienka o Bohu. Poľsko, silne katolícka krajina, vyvíja značné úsilie, aby v preambule európskej ústavy bol text, ktorý by medzi hodnoty EÚ zaradil aj hodnoty veriacich ľudí, pre ktorých je Boh zdrojom pravdy, spravodlivosti a dobra, v čom ho okrem iných podporujú aj slovenskí predstavitelia. Čo si však myslíte o názoroch opačnej strany, ktorá žiada, aby na úrovni politickej platformy EÚ bola cirkev totálne oddelená od štátu?

- V Európe sú krajiny, ktoré majú rôzne tradície v oblasti pomerov medzi štátom a cirkvou i náboženstvom; každá z týchto tradícií je hodná úcty. Budúca ústava EÚ by mala zohľadňovať oba hlavné svetonázorové prúdy, t. j. náboženský a materialistický. Preto v nej rovnako nemá absentovať odvolávka na všeľudské hodnoty, ako v nej nemôže chýbať odvolanie sa na hodnoty, ktoré vyznávajú Európania veriaci v Boha. Napokon nezabúdajme, že z chronologického hľadiska hodnoty pokladané za humanistické sú v Európe odvodené z kresťanskej tradície. Poľský návrh sa odvoláva na formuláciu v našej ústave schválenej v roku 1997, ktorá je vlastne kompromisom medzi ľavicou a pravicou, veriacimi a neveriacimi.* Zdá sa teda, že by túto formuláciu mohli prijať všetky strany a krajiny zastúpené v Európskom parlamente.

Iaromír Novák

* Formulácia v preambule poľskej ústavy znie: „... my, poľský národ - všetci občania Poľskej republiky, rovnako veriaci v Boha, ktorý je žriedlom pravdy, spravodlivosti, dobra a krásy, ako aj nestotožnení s touto vierou a tieto univerzálne hodnoty odvodzujúci z iných zdrojov (...) s pocitom zodpovednosti pred Bohom alebo vlastným svedomím konštituujeme ústavu...“