Platba za národné bohatstvo

Žiaľ, zvýšené koncesionárske poplatky problém STV a SRo neriešia

Pomerne silnú vlnu nevôle vyvolal návrh zvýšiť koncesionárske poplatky za STV a SRo. Väčšina domácností prijíma televízny program prostredníctvom káblových rozvodov, a tak sa im zdá nelogické platiť STV, a pritom ju nepozerať. Iní zasa mlčky akceptujú rozšírené vysvetlenie, že tento poplatok je vlastne poplatkom za televízny či rozhlasový prijímač. Niektorí odborníci vravia, že koncesionársky poplatok je poplatkom za kmitočtové spektrum, ktoré je národným bohatstvom SR. Pravdou je, že poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich používanie, teda sledovanie určitých programov, ale solidárnou povinnou platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto má v držaní prijímač na účely príjmu. Celý európsky systém rozhlasových a televíznych poplatkov je založený na definícii solidárnej platby.

Koncesionárske poplatky sú tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania. Pôvodne boli tieto poplatky vnímané ako poplatky hradené štátu za povolenie prijímať rozhlasové a televízne služby. S ohľadom na slobodu prijímania informácii, vyplývajúcej z čl. 10 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z čl. 17 Listiny základných práv a slobôd, avšak príjem rozhlasového alebo televízneho vysielania nie je možné viazať na súhlas štátnych orgánov. Koncesionársky poplatok určený pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu je vo všeobecnosti považovaný za

osobitný príspevok

na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh týchto inštitúcií - verejnej služby. Pravdou je aj to, že platná právna úprava koncesionárskych poplatkov, ktoré tvoria hlavný zdroj financovania STV a SRo, je nevyhovujúca a nie je schopná zabezpečiť ich výber ani po prípadnej novele zákona. Skúsenosti zo sveta sú rôzne. Napríklad v Nemecku je výška poplatku stanovená na základe odporúčania mimovládnej komisie na obdobie štyroch rokov. Výška je určená tak, aby sa v prvej časti poplatkového obdobia vytvorili určité finančné prebytky a rezervy, ktoré môžu pokryť deficit prirodzene vznikajúci v druhej polovici. Sadzbu poplatkov pre britskú BBC určuje vláda na obdobie piatich rokov a súčasne je viazaná na rast indexu spotrebiteľských cien. Pri svojom rozhodovaní sa opiera o odporúčania nezávislej komisie pre používateľské poplatky. Komisia je nezávislá nielen od štátu, ale aj od BBC. Výnimku tvorí Nórsko, kde poplatok vypočítavajú podľa priemernej ceny dennej tlače, teda násobkom dní cenou denníka. Pri aplikovaní tohto systému by koncesionársky poplatok bol 180 Sk pre STV a 90 Sk pre SRo, spolu 270 Sk (výnos 3,9 mld. Sk ročne).

Aj keď môžeme vysloviť výhrady proti súčasnému stavu, problém finančného zabezpečenia má viac aspektov. Jedno je však nespochybniteľné: programová služba, poskytovaná verejnou vysielacou organizáciou, by vždy mala byť financovaná z verejných zdrojov, či už formou poplatkov alebo pomocou daňového mechanizmu. Ak platí ako predplatiteľ danej programovej stanice,

platí za služby,

ktoré si vybral ako spotrebiteľ. Ak platí za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov, financuje verejnú službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi. Budúcnosť vysielania televíznej a rozhlasovej programovej služby vo verejnom záujme vyplýva z jej poslania a úlohy v občianskej spoločnosti a pre občiansku spoločnosť. Čím je väčšia rozmanitosť a individualizácia informačných zdrojov, tým viac sa divácka a poslucháčska obec rozčleňuje, tým viac bude dôležité zachovať aspoň jednu pevnú službu, ktorá zohráva úlohu národného informačného zdroja a národnej identifikácie. Súčasne s vývojom technológie (digitalizácia, koncentrácia atď.), doplnkových foriem dodávania programov (satelit, kábel, internet), so zväčšovaním počtu programov, a to najmä prostredníctvom ďalších tematických kanálov, ako aj s vývojom nových metód financovania (platená TV, platenie za sledovanie), aj verejnoprávni vysielatelia musia byť schopní prijať všetky tieto nové prvky, aby mohli ďalej slúžiť verejnosti.

Jednou z hlavných príčin súčasnej ekonomickej situácie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je absencia jej systémového riešenia v záujme zabezpečenia ich plnohodnotného vysielania. Rozdelenie federálnych verejnoprávnych médií sa ekonomicky nedoriešilo a nebola tu ani dostatočná

politická vôľa

na riešenie problémov vo vzťahu k ich skutočným potrebám a objektívnej nezávislosti verejnoprávnych médií od štátnej moci. Z hľadiska hospodárenia a financovania sú i v súčasnosti obe tieto inštitúcie vnímané viac ako príspevkové organizácie a nie ako národné, nezávislé a verejnoprávne inštitúcie s nezastupiteľným miestom v mediálnej oblasti. Vzhľadom na skutočnosť, že finančné zabezpečenie vysielateľov zo zákona má rozsiahle dôsledky na ich schopnosť úspešne realizovať svoje úlohy a povinnosti, požaduje Rada Európy od členských štátov, aby zabezpečili týmto vysielateľom dostatočný a stabilný zdroj príjmov. Výška sadzby poplatku musí prihliadať na trendy rastu nákladov tak, aby tieto inštitúcie mohli reálne vykonávať zákonom stanovené povinnosti a plniť tak účel, na ktorý boli zriadené.

Základným problémom platnej úpravy je súčasná

výška sadzby

poplatkov, ktorá nebola upravená od roku 1997. Nezanedbateľná je i skutočnosť, že v rámci Európy je Slovenská republika krajinou s najnižším poplatkom za rozhlasový a televízny prijímač. Výsledkom je výrazne nižší príjem Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu oproti porovnateľným európskym vysielateľom verejnej programovej služby. Navyše celková opotrebovanosť majetku a technológií v oboch médiách sa v krátkom čase zákonite prejaví v tom, že bude treba vynaložiť značný objem finančných prostriedkov na ich modernizáciu predovšetkým v súvislosti s prechodom na digitálne vysielanie.

Koncesionársky poplatok za televízny prijímač bol pôvodne stanovený v roku 1985 na 50 Kčs a zvýšený bol až v roku 1997 na 75 Sk, poplatok za rozhlasový prijímač bol v rovnakom roku zvýšený z pôvodných 20 Kčs na 30 Sk. Koncesionársky príspevok jednej platiacej domácnosti v SR na výrobu a vysielanie Slovenskej televízie je 2,47 Sk na deň, a na výrobu a vysielanie Slovenského rozhlasu je to 0,99 Sk na deň.

Schválený návrh nových koncesionárskych poplatkov síce zlepší ekonomickú situáciu oboch médií, ale systémovo vlastne nerieši nič. Na ťahu je legislatíva, ktorá by mala v spolupráci s mediálnymi odborníkmi legislatívne systémové opatrenia, ktoré by konečne vyriešili tento dlhodobý problém.

Eleonóra Bujačková

Slovenská televízia

1997

1998

1999

2000

2001

2002

Spolu

N á k l a d y

1 676 765

1 829 929

1 869 883

1 955 431

1 940 653

1 714 330

Rast nákladov (%)

0,9

9,1

2,2

4,6

-0,8

-11,7

4,4

Inflácia (%)

6,1

6,7

10,6

12,0

7,3

3,9

46,6

Rozdiel

-5,2

2,4

-8,4

-7,4

-8,1

-15,6

- 42,2

Zdroj: Ministerstvo kultúry SR