Prečo ÁNO Európskej únii (73)

Neočakávajme žiadne dary

Menej ako päť týždňov je do referenda o vstupe SR do EÚ. V ankete členov Hospodárskeho klubu (NEF) a nominovaných na jeho prestížne ocenenia Zlatý biatec a Prominent ekonomiky za rok 2003 Prečo ÁNO Európskej únii sa dnes prezentuje svojimi názormi prezident Nadácie Slovak Gold Jozef Sitko.

Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?

J. Sitko: Som presvedčený, že účasť bude okolo 70 percent a zrejme aj rovnakým percentom hlasov bude toto referendum schválené. Môj optimizmus vyplýva z jednostranného optimizmu Slovákov o výhodách, ktoré im vstup do EÚ prinesie, pričom sa zastierajú potenciálne nevýhody vstupu.

Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?

J. Sitko: So zreteľom na problémy, ktoré má Európska únia sama so sebou, je reálny termín nášho vstupu až máj 2004.

Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?

J. Sitko: Európa bude v danom čase dosť nejednotná až rozhádaná aj vo vzťahu k Spojeným štátom. Očakávam, že negatívne vzťahy medzi Nemeckom a Francúzskom na strane jednej a USA na druhej sa ešte viac vyhrotia. Prispeje k tomu politický a vojenský vývoj okolo Iraku. Táto skutočnosť bude potom deštruovať aj samotné postavenie a zahraničnú politiku nových členov EÚ, ktorí budú balansovať medzi súperiacimi veľkými štátmi. Uvedená nepriaznivá prognóza však zrejme nevybočí z nevyhnutnej potreby, aby sa zachoval dostatočný vojenský a ekonomický vplyv Spojených štátov v Európe, aj napriek jej zvyšujúcej sa snahe o emancipačnú politiku bez tútorstva zo zámoria.

Zaznamená Európska únia dovtedy „vnútornú reformu“?

J. Sitko: Je isté, že sa budú musieť vstupom nových štátov uplatniť vo vzťahoch medzi členmi EÚ určité zmeny. Podstatné a zmysluplné reformy však ešte ťažko očakávať. Snaha Nemecka a Francúzska dominovať v novej Európe, čo je v pozadí aj hlavnou príčinou ich dnešného „antiamerikanizmu“, vyvolá prirodzené protireakcie najmä Veľkej Británie, Španielska a menších štátov. A práve tie načas zablokujú potrebné a významné reformy. Jedným slovom nový vývoj bude vyžadovať svoj čas, aby sa to nejako prijateľne riešilo tak, aby si podstatné reformy osvojili všetci.

Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?

J. Sitko: Samozrejme, že nová Európska únia bude niečo celkom iné ako to, čo tu dominovalo desaťročia. Keď sa napríklad upriamime len na jedinú ekonomickú kategóriu, voľný pohyb pracovnej sily, tak možno očakávať v západných krajinách doslova revolučné zmeny. Nejde len o vážne vplyvy v ekonomickej sfére, ale aj v sociálnej, etnickej, náboženskej a v iných oblastiach života. Práve preto sa niektoré štáty dnešnej EÚ obávajú prílevu lacnej a pomerne kvalifikovanej pracovnej sily z východnej Európy a chcú za každá cenu aspoň oddialiť jej prirodzenú flexibilitu zo strany nových členov. Ide o silnejší sociálno-etnický fenomén ako v prípade Afričanov, Aziatov či Turkov. Pôjde o akýsi „malý pohyb národov“ smerom na západ. Napokon aj k nám budú prúdiť utečenci z východu.

Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?

J. Sitko: Prikláňam sa k Václavovi Klausovi a jeho euroskepticizmu, že noví členovia EÚ môžu už len málo získať. Môžeme dať do hry iba nízke karty. Aj na Slovensku majú esá v rukách veľké zahraničné korporácie, a to znamená, že Slovensko môže hrať napríklad nanajvýš betla (v kartárskom žargóne žobráka). Veľa silných hospodárskych tromfov sme za trinásť rokov nevyužili, správne povedané premárnili. V roku 1989 mali sme napriek 40-ročnému šafáreniu a útlaku komunistov celkom dobrú pozíciu, aby sme mohli niečo slušného uhrať pre štát, národ, občana. Lenže zlyhali vlády, osobnosti a individuality všetkých sfér. Preto vstupom do EÚ nečakajme, že nám niekto len tak niečo daruje, aby sme sa mali dobre.

V čom vidíte plusy nášho včlenenia sa do EÚ?

J. Sitko: Včlenenie Slovenska do EÚ nemá alternatívu. Ak nechceme pestovať len okrajový folklór, musíme sa zamerať, ako si zachovať aspoň malú integritu v rámci tlaku univerzálnych hodnôt, noriem a požiadaviek EÚ. Aj naša nadácia musí prispôsobiť svoju činnosť novým vonkajším podmienkam, a preto by mala svojou značkou viac a lepšie „slúžiť“ našim exportérom pri ich expanzii. Z našej strany pôjde skôr o formálne kroky, zamerať sa na príslušné inštitúcie EÚ, čo sa môže pozitívne prejaviť v celej činnosti nadácie.

Integračné mínusy?

J. Sitko: Nadácia Slovak Gold vznikla pred deviatimi rokmi, aby chránila zdravých, konkurencieschopných domácich výrobcov, aby podporila ochranu nášho trhu pred nekvalitným tovarom a záujmy spotrebiteľa. Ten je dnes veľmi rafinovane a systematicky klamaný reklamou, hypermarketmi a nezáujmom štátu. Ten si však za dane občanov neplní svoju základnú povinnosť a nechráni ho pred nekresťanským okrádaním a existenčným ohrozením. EÚ dnes diktuje zo svojej dominantnej pozície, aké dlhé a tenké majú byť napríklad párky, čo môže byť a nemôže byť a čo je z pohľadu Bruselu to najlepšie pre všetkých občanov Európy. Z hľadiska môjho pracoviska vidím potrebu flexibilne sa prispôsobovať novým vonkajším vplyvom a podmienkam, čo síce nebude ľahké, ale je nevyhnutné.

Dajú sa tie mínusy vnímať ako výzva obyvateľstvu?

J. Sitko: Domnievam sa, že v súčasnosti je tu jedna všeobecná výzva, aby občania volili a v referende aj schválili naše členstvo v EÚ. Následne je tu potreba, ako potom vnútiť našej politickej vrchnosti, aby konečne konala nielen v prospech seba, ale aj Slovenska, jeho bežných ľudí.

Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom a profesionálnom živote?

J. Sitko: Z členstva v EÚ nečakám žiadne podstatné zmeny vo svojom živote. Ale som presvedčený, že veľa vecí by sa na Slovensku zmenilo k lepšiemu, keby sa konečne cenila svedomitá, poctivá a užitočná práca a nie špekulácia a rôzne podvody na úkor naivity a hlúposti spoluobčanov.

Peter Kasalovský