Nie dialóg hluchonemých

Komentuje Zuzana Krútka

Na jednej strane máme zamestnávateľov, ktorým ak len spomeniete slovo odbory, reagujú ako býk na červené súkno, na druhej strane sú zamestnávatelia, ktorí dokonca iniciujú vznik odborovej organizácie vo svojej firme, prípadne ju aj finančne podporujú. Múdry zamestnávateľ je totiž rád, ak uňho pôsobí odborová organizácia. Má tak partnera na rokovanie, ktorý hrá dôležitú rolu v udržaní sociálneho zmieru. Zamestnanecká rada je síce tiež predstaviteľom zamestnancov, nemá však právo na kolektívne vyjednávanie. Zároveň chápe, že odbory môžu prospieť firme v dosahovaní lepších výsledkov a v neposlednom rade prispieť k dobrému imidžu na zahraničnom trhu. Obchodných partnerov spoza hraníc totiž zaujíma, či je v podniku sociálny zmier, v opačnom prípade môže dodávka tovaru meškať, firma nie je dostatočne dôveryhodná. Napriek tomu, že máme aj takýchto zamestnávateľov, vo všeobecnosti sa sociálnemu dialógu na podnikovej úrovni nedarí. Odborová organizovanosť je čoraz nižšia, najmä v malých a stredných firmách. Je to asi 95 % firiem vôbec, ktoré zamestnávajú 70 % pracovníkov. A organizovanosť v odboroch je v nich v priemere 25-percentná. Odborníci však upozorňujú, že pri organizovanosti pod 30 % sa systém nebude správať adekvátne.

Takže dialóg zamestnávateľa a zamestnancov, ktorý by vyústil do uzavretia podnikovej kolektívnej zmluvy, v nich nielenže nie je pravidlom, ale stáva sa čoraz väčšou zriedkavosťou. A to je hendikep aj pre zamestnávateľa. Clara pacta, boni amici, teda jasné zmluvy robia dobrých priateľov, hovorí rímske príslovie a platí to aj vo veci kolektívnej zmluvy. Jasne sa zaviaže zamestnávateľ a jasne sa zaviažu zamestnanci. Akceptujú sa navzájom, aj keď cesta, ktorou dospeli k výsledku, nemusela byť jednoduchá. V prípade jasnej kolektívnej zmluvy, jasných záväzkov a pravidiel zamestnanci cítia istotu a zároveň záväzok prispieť svojou prácou k spoločnému dielu. Iste, sociálnemu dialógu a kolektívnemu vyjednávaniu sa u nás musia naučiť obe strany. Na rozdiel od krajín Európskej únie, do ktorej sa blížime, nemáme u nás nezávislé organizácie, ktoré tam pôsobia s podporou štátu, sú zložené z odborníkov a pomáhajú riešiť konflikty. Budeme ich tiež potrebovať. Ale v prvom rade musia obe strany chcieť rokovať a chcieť sa dohodnúť.