Sú to nadsadené príjmy

Ide o medzinárodnú akceptáciu analýzy

V súvislosti s možnosťami našej ekonomiky niektorí manažéri firiem vyslovujú názor, že služby zahraničných privatizačných poradcov by mohli nahradiť niektoré naše vysoké školy. Ak zoberieme do úvahy stovky miliónov, či miliardy korún, ktoré im boli vyplatené, dalo by sa povedať, že v optimálnom prípade by niektoré školy asi prestali mať finančné problémy. Situácia však nie je taká jednoduchá, aj keď si naši odborníci myslia, že príjmy zahraničných poradcov za takéto služby sú neúmerné. Podľa profesora Petra Baláža z Ekonomickej univerzity v Bratislave takéto riešenie by bolo možné, ale treba si uvedomiť niekoľko vecí. Prvou je, že ak zahraničný poradca pripravuje návrh na privatizáciu podniku, tak ho robí nie pre naše podnikateľské subjekty, ale pre zahraničné. Ak zahraničná banka, alebo veľká firma chce

investične vstúpiť

do nejakej slovenskej spoločnosti, tak dostáva k dispozícii podklady, ktoré sú pre ňu ekonomicky zrozumiteľné a prinášajú pre ňu istú mieru istoty. Toto musí vedieť poradenská firma garantovať. Na otázku, či by to nedokázala napríklad aj Ekonomická univerzita, uviedol, že zrozumiteľnosť predstavuje „pevné modely, na ktoré majú dané spoločnosti svoje know-how chránené ochrannými známkami. Dnes to znamená, že ak v tendri vyhrajú účasť na poradenstve, vo svojom pevnom modeli majú zviazané vlastné myšlienky a všetky podklady na to, aby presvedčili zahraničného investora, že táto investícia prináša pozitíva, pričom ich poradca aj garantuje. Ak staviate otázku tak, či by sme to my boli schopní robiť, tak teoreticky áno, s tým, že prácu ako takú by sme vedeli vykonať. Nevedeli by sme na to urobiť nadstavbu, to znamená, aby to bolo medzinárodne akceptovateľné. A keď otázku rozšírim, kedy by sme v tejto oblasti mohli mať medzinárodne akceptovateľné výsledky, znamenalo by to predovšetkým medzinárodnú akceptáciu týchto vysokých škôl. V tomto prípade Ekonomickej univerzity. Takáto univerzita by sa musela snažiť o získanie medzinárodnej akceptácie. A to nielen v tejto oblasti, ale celkovo, teda vo výskume, vede, v technike a podobne. Na svoje činnosti by musela získať akreditáciu.“ Profesor P. Baláž pripomína, že mnohé poradenské a konzultačné spoločnosti, ktoré dnes fungujú ako prestížne, si prevažné množstvo výpočtov a analýz objednávajú od vysokých škôl. Do firiem často prídu konzultanti, ktorí neraz pôsobia

ako účtovníci

na nemeckých vysokých školách a univerzitách, ľudia, ktorí robia matematické analýzy, marketing, prieskum a odhady. Tieto činnosti robia na zmluvu. Veľké poradenské firmy veľmi dobre platia špeciálnych odborníkov, hoci žiadna škola komplexné know-how nemá. Boli by teda slovenskí odborníci schopní fungovať v takýchto tímoch? Podľa P. Baláža jednoznačne áno a myslí si, že aj pôsobia v rôznych tímoch, ktoré pripravujú podklady, aby zahraniční investori boli presvedčení o svojej výhodnej a správne načasovanej investícii. V súčasnosti na takúto komplexnú činnosti nemá u nás, ale podľa dostupných informácií ani v strednej a východnej Európe, know-how žiadna vysoká škola. Sumy, ktoré berú za svoje služby zahraniční privatizační poradcovia, ako hovorí profesor, „absolútne nie sú adekvátne a asi nekončia celé vo vreckách poradenských firiem. A to je pravdepodobne dôvod,

prečo nie sú

tvrdé diskusie o tom, či tá suma bude dnes dvesto, tristo, alebo päťsto miliónov“. P. Baláž pripomína, že vo svete prestali existovať aj známe poradenské firmy, lebo ekonomický problém ich klienta napokon zlikvidoval tieto spoločnosti. Pritom išlo o poradenské, konzultačné a audítorské firmy, ktoré mali ročne mnohomiliardové obraty v dolároch. „Pri sofistikovanej produkcii sa platí za technologické know-how a to býva unikátne, vlastnené jedným alebo niekoľkými subjektmi. Tieto firmy používajú tzv. absolútnu rentu a pri nej niet sa s čím porovnávať,“ dodal profesor P. Baláž.

Vladimír Turanský