Pribúda nevyužitých lúk i pasienkov

Horská a podhorská krajina bez rozumného hospodárenia sa vyľudní a spustne

Horské a podhorské oblasti tvoria významnú časť krajiny, ktorej obyvatelia možno najviac čelia dôsledkom prehlbujúcej sa nezamestnanosti. Tradičné poľnohospodárstvo, až na niektoré výnimky, tu nedokáže konkurovať lepším výrobným podmienkam v nižších polohách a dostáva sa do hlbokej defenzívy. Horským a podhorským oblastiam hrozí takto postupné vyľudnenie. Zvrátiť tento vývoj nie je jednoduché a bez alternatívnych programov a štátnej podpory to ani nie je reálne. Existujú však projekty, na ktorých sa dá budovať. V oblasti poľnohospodárstva ich ponúka Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva v Banskej Bystrici. Ich základňou sú prevládajúce trvalé trávne porasty a možnosti ich

využitia v chove

polygastrických zvierat. Dlhoročný výskum a skúsenosti zo zahraničia potvrdili, že na báze objemových krmovín možno rozvinúť ekonomicky výhodné podnikanie. Niektorí farmári si už spočítali, že mlieko sa dá lacnejšie získať využívaním pastvy a skrmovaním objemu ako drahšieho jadra. Výpočty hovoria o tom, že liter mlieka možno dorobiť už z dvoch kilogramov kvalitného sena. Pomer ceny mlieka k drahšiemu jadru (obiliu) inšpiruje aj chovateľov v zahraničí uprednostniť objemové krmoviny. Príkladom pre nás môžu byť, podľa zástupcu riaditeľa výskumného ústavu Ing. Milana Michalca, CSc., farmári na Novom Zélande, ktorí až 90 % kŕmnych dávok získavajú počas vegetácie pasením a len 10 % vo forme zakonzervovaného krmiva s úplným vylúčením jadra. Tým činom je v poriadku ekológia a farmy majú dobrú ekonomiku hospodárenia. V našich podmienkach je vhodné uplatniť aj skúsenosti z alpských oblastí. Napríklad v severnom Taliansku

vozia dojnice

na sezónu až do výšky 2700 metrov nad morom. Mlieko dopravujú na spracovanie do údolia a hotovým produktom je svetoznámy syr Fontina, ktorý zrie v opustených baniach. Podobné pozostatky banskej činnosti sú aj na Slovensku a máme aj rozsiahle a v horských a podhorských oblastiach zatiaľ málo využívané pasienky. Tie sa odchodom pasúceho sa dobytka, oviec a kôz zaburiňujú a zarastajú trnkovými kríkmi a šípmi. Trávny porast je redší a na základe toho sa znižuje i jeho schopnosť zadržiavať vlahu. Miestami dochádza až k erózii pôdy. Zatiaľ máme pitnej vody relatívne dostatok, ale stále jej ubúda, a ak sa nepodniknú účinné kroky, situácia sa zmení v náš neprospech.

Systémami pestovania a využitia krmovín v horských a podhorských oblastiach sa Výskumný ústav v poslednom čase zaoberal v rámci štátnej úlohy, ktorá mala deväť čiastkových úloh. Každá z nich bola špecifická. Prvá z nich sa zaoberala monokultúrnym pestovaním ďateliny, tráv a ďatelinotrávnych miešaniek a riešila

osevné postupy

v horských oblastiach. Vzhľadom na to, že v týchto polohách sú vyššie stavy prežúvavcov, výsledky výskumu v tejto súvislosti odporúčajú organické hnojenie a ekologické poľnohospodárstvo. Výskum je zameraný od pestovania po komplexné využitie krmovín v živočíšnej výrobe a posudzuje aj ekonomiku hospodárenia. Kým v minulosti stále chýbala koncovka, teraz je záujem, aby sa poľnohospodárskej praxi poskytli konkrétne systémy a návody na produkciu mäsa a mlieka. Záujem o výsledky výskumu je podľa M. Michalca diferencovaný. Všetko záleží od ľudí. Sú takí, ktorých nové poznatky zaujímajú a zaoberajú sa nimi. Veľmi dobré skúsenosti, a je to tak trochu rarita, má ústav s pastevným odchovom volov. Výskum ich mal vo výskumnej fáze a dnes sú v poloprevádzkovom pokuse v Novej Bani. Mladé voly sú po celú sezónu na pastve v elektrických ohradníkoch a ich mäso je neobyčajne chutné. Takýto spôsob

výživy prežúvavcov

je ekonomicky výhodným napríklad aj preto, že sa využijú strmé, mechanizačne neprístupné plochy. Ako veľmi vhodná forma využitia pastvín sa ukázalo tiež oplôtkové pasenie jalovíc. Vynaložená námaha sa vráti v podobe lepšej kondície pasúceho sa dobytka a jeho dlhovekosti. Aktuálne vo výskumnom programe sú tiež pratotechnické úlohy, agrotechnika na lúkach a pasienkoch. V posledných rokoch výskum zamerali na zníženie energetických vstupov, minimalizovanie nákladov. Hľadali sa nové hnojivá, ale pri podstatne nižších dávkach ako v minulosti. Výskumný ústav má vyše 40-ročný pokus na údolnej lúke vo Veľkej Lúke v okrese Zvolen, kde sleduje neustály vklad priemyselných hnojív pri rôznych dávkach a pomeroch živín. Dlhodobé pokusy napríklad ukázali, že 40 rokov nehnojený tzv. psiarkový porast, čo je veľmi kvalitná produkčná tráva, dal po vyše

štyri tony krmu

z hektára. To svedčí o tom, že ak roľníkovi stačí takáto produkcia, nemusí porasty vôbec hnojiť a stačí len využívať. Výskumný ústav má výskumnú bázu aj v meste Banská Bystrica. Skúma produkčné možnosti suchých vápencových stanovíšť, porasty takzvaného ovsíkového typu. V tejto oblasti výskum potvrdil, že sú veľmi vhodné na striedavé využívanie, na kosenie a následné spásanie prežúvavcami. Podobné porasty mimo pokusných plôch zaberajú až 3500 hektárov, v podstate celú východnú časť Kremnického pohoria.

Najväčším nedostatkom využívania trávnych porastov, ako to ukázal výskum, je neskoré uplatnenie prvej kosby. Tento druh činnosti sa robí oneskorene, niekedy až v polovici júna. Nižšia kvalita pritom primerane znižuje účinnosť krmu. Problematickou je v dnešnej realite aj stav zberovej techniky. Poľnohospodári vlastnia len málo nových strojov a to, čo majú k dispozícii, je už morálne a fyzicky opotrebované. Za tejto situácie je preto východiskom pastva a najmä oplôtkové pasenie. V tomto smere výskumný ústav vie pomôcť aj dodávkami technického vybavenia a vlani vydal aj praktickú príručku, ktorá radí, čo by mal urobiť farmár, ak chce využiť pastevný spôsob chovu. Prostredníctvom oplôtkového pasenia zvieratá využijú porasty najlepšie a najefektívnejšie. Žiaľ, potenciálni

individuálni chovatelia

do tejto oblasti vstupujú zatiaľ málo. Výskumný ústav mapoval z tohto pohľadu celé Podpoľanie. Jeho pracovníci hovorili s tamojšími ľuďmi a získané poznatky možno zhrnúť nasledovne. Keď začali podnikať s chovom hovädzieho dobytka na mäso, rýchlo narazili na neprekonateľný problém s odbytom jatočných zvierat, ktorý navyše vyústil do zadržiavania platieb spracovateľmi. Aj dva - tri roky potom zostali bez prostriedkov. Podobne ani mliekari nie sú podľa ich vyjadrenia ochotní chodiť na roztrúsené majetky pre pár litrov mlieka. Napokon, finančná otázka znepokojuje aj samotnú výskumnú základňu. V posledných troch mesiacoch dokonca vyústila do oneskoreného vyplácania miezd. Vzniklo to tým, že ústav ukončil štátny výskumný projekt a nový zatiaľ nie je schválený. Preto dostáva znížené finančné prostriedky, čo ho núti k redukcii počtu pracovníkov. Výskumní pracovníci sú presvedčení, že dotačná politika by sa aj u nás mala zameriavať na využívanie trvalých trávnych porastov zvieratami. Je to budúcnosť horského poľnohospodárstva. Rovnako platí, že kto využíva trávne porasty v horských oblastiach, vlastne upratuje krajinu a vytvára možnosti aj na mimoprodukčné funkcie, ktoré sú len ťažko vyčísliteľné.

Peter Farárik