Potraviny a nápoje v zrkadle

Najvýraznejšie zhoršenie nastalo v úprave a spracovaní mlieka

Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky podniky výroby potravín a nápojov s počtom 20 a viac zamestnancov (okrem podnikov s výrobou hotových krmív, spracovania čaju, kávy a tabaku), ktoré boli z hľadiska rozsahu výnosov a výroby (98 %) rozhodujúce, dosiahli za rok 2002 zisk 3,2 mld. Sk. K ziskovosti prispelo 70 % profitujúcich podnikov so ziskom 4,858 mld. Sk, čo postačovalo na pokrytie straty 30 % podnikov (-1,646 mld. Sk). Zabezpečil to rýchlejší rast výnosov (3 %) pod vplyvom rastu tržieb za vlastné výrobky a služby (5,8 %) ako aj tržieb za tovar (6,1 %), pri takmer stagnujúcich nákladoch (0,4 %).

Základné ekonomické údaje za výrobu potravín a nápojov

(bez výroby hotových krmív, spracovania čaju a kávy a spracovania tabaku v mil. Sk)

Ukazovateľ Hospodársky výsledok pred zdanením Výnosy Náklady

2001 2002 Index 2001 2002 Index 2001 2002 Index

Podniky s 20 a viac zamestnancami 608 3212 528,2101 659104 658103,0101 051101 446100,4

Prameň: Prod 3-04, CD MP SR, VÚEPP

Najvyšší objem zisku dosiahla výroba cukru (791 mil. Sk) a výroba škrobu a škrobových výrobkov (478 mil. Sk). Zisk dosiahli aj podniky výroby, spracovania a konzervovania mäsa a mäsových výrobkov (359 mil. Sk). Stratu zaznamenali vo výrobe piva (- 311 mil. Sk), v úprave a spracovaní mlieka (- 124 mil. Sk, z toho najviac v prevádzke mliekarní, výrobe masla a syrov) a vo výrobe sladu (- 80 mil. Sk). Hospodársky výsledok medziročne zvýšili najmä vo výrobe cukru (o 1,683 mld. Sk), v stáčaní prírodnej minerálnej vody a výrobe nealkoholických nápojov (o 570 mil. Sk) a vo výrobe hroznového vína (o 379 mil. Sk). K tomuto efektu prispel najmä cenový nárast v obchodnej činnosti, a to v tržbách za veľkoobchodný predaj tovaru vo výrobe cukru (o 118 %), vo výrobe trvanlivých pekárskych a cukrárskych výrobkov (o 150 %) a vo výrobe hroznového vína (157 %).

Podiel počtu ziskových a stratových podnikov za výrobu potravín a nápojov

(bez výroby hotových krmív, spracovania čaju, kávy a spracovania tabaku)

Ukazovateľ Počet podnikov Podiel ziskových podnikov v % Podiel stratových podnikov v % Objem zisku

v mil. Sk Objem straty

v mil. Sk

2001 2002 2001 2002 2001 2002 2001 2002 2001 2002

Podniky s 20 a viac zamestnancami 314 299 67,2 69,9 32,830,13 4344 858-2 826-1 646

Prameň: Prod 3-04, CD MP SR, VÚEPP

Najvýraznejšie zhoršenie hospodárskeho výsledku nastalo v úprave a spracovaní mlieka (o 294 mil. Sk, z toho najviac v prevádzke mliekarní, výrobe masla a syrov), vo výrobe piva (o 239 mil. Sk), vo výrobe a konzervovaní hydiny (o 143 mil. Sk). Výnosy sa najviac zvýšili vo výrobe zmrzliny (75,3 %), výrobe surových olejov a tukov (48,7 %), ale menej vo výrobe kakaa, čokolády a cukroviniek (23,9 %), výrobe destilovaných alkoholických nápojov (22,8 %), vo výrobe mäsových výrobkov, vrátane hydinových (38,3 %), vo výrobe cestovín (23 %). V priemere na 100 Sk výnosov sa vynaložilo 96,93 Sk nákladov s medziročným zlepšením tohto ukazovateľa najmä vo výrobe cukru (30,2 bodu), hroznového vína (17,2 bodu), ovocnej a zeleninovej šťavy (11,6 bodu), cestovín (10,4 bodu), v stáčaní prírodnej minerálnej vody a výrobe nealkoholických nápojov (8,3 bodu). Celková výroba potravín a nápojov sa zvýšila (4,7 %) pod vplyvom zvýšenia vlastných výrobkov a služieb (5,8 %). Jej najvýraznejší nárast bol vo výrobe zmrzliny (73,1 %), tiež vo výrobe surových olejov a tukov, naopak až o 40 % klesla výroba mäsových výrobkov, vrátane hydinových. Priemerný podiel výroby na výnosoch bol 78,2 %, pritom najvyšší bol v nosných činnostiach výroby potravín, a to v prevádzke mliekarní, výrobe masla a syrov (15,2 %), výrobe, spracovaní a konzervovaní mäsa a mäsových výrobkov (16,3 %) a výrobe piva (6,3 %).

Pridaná hodnota sa zvýšila (4,9 %) na úroveň 17,4 mld. Sk, k čomu prispeli najmä výroba zmrzliny (113,4 %), spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny (43,6 %), výroba škrobu a škrobových výrobkov (40,6 %), výroba surových olejov a tukov (33,6 %), stáčanie prírodnej minerálnej vody a výroba nealkoholických nápojov (31,5 %). Vo výrobe mäsových výrobkov, vrátane hydinových, pokles pridanej hodnoty korešpondoval s vývojom produkcie. Výroba potravín a nápojov disponovala majetkom 65,5 mld. Sk, ktorý sa medziročne takmer nezmenil (0,07 %), čo zabezpečilo pri narastajúcom zisku aj zvýšenie (o 3,97 bodu) rentability celkového kapitálu na 4,9 %. Mierne zvýšenie hmotného a nehmotného investičného majetku (3,6 %) na úroveň 50,6 mld. Sk bolo brzdené poklesom obstaraných investícií (3 %). V rámci štruktúry obstaraných hmotných investícií sa investovalo 64,8 % do strojov, 17,7 % do budov a stavieb a 8,2 % do dopravných prostriedkov. Podiel zahraničných zdrojov na celkových obstaraných investíciách bol zanedbateľný (1,01 %). Jeho význam bol viac lokálny tým, že vstupoval len do malého počtu podnikov.

Zvýšenie zisku pozitívne ovplyvnilo aj zvýšenie rentability vlastného imania (9,7 bodu). Rast záväzkov bol pomalší (4,6 %) ako pohľadávok (13,5 %), preto potravinári využili aj bankové úvery a výpomoci, ktoré sa zvýšili (2,7 %) na úroveň 13,5 mld. Sk. Potravinári v dôsledku nižšej úrovne záväzkov po lehote splatnosti z obchodného styku (4,6 mld. Sk) ako pohľadávok po lehote splatnosti (6 mld. Sk) zotrvávali v druhotnej platobnej neschopnosti. Pozitívne hospodárske výsledky sa dosiahli so súčasným zvýšením produktivity práce z výnosov (7,8 %), ako aj z pridanej hodnoty (9,7 %) a priemernej mesačnej mzdy zamestnanca (8,01 %) pri súčasnom poklese počtu zamestnancov (4,5 %).

Svetlana Belešová

VÚEPP Bratislava