Kozmické žiarenie

Americkí vedci z Los Alamos National Laboratory v štáte Nové Mexiko vyvinuli novú metódu hľadania ukrytých rádioaktívnych látok. Podozrivé miesta sa „preskenujú“ mezónmi, ktoré sú zložkou kozmického žiarenia. Tieto elementárne častice dokážu na rozdiel od röntgenových lúčov preniknúť aj materiálmi z ťažkých atómov. Prvú verziu nového detektora predstavil v časopise Nature jeho vynálezca, jadrový fyzik Christopher Morris. Kompletný systém by mal byť k dispozícii do jedného roka.

Mezóny patria do skupiny častíc s negatívnym elektrickým nábojom, nazývanej leptóny. Leptóny vznikajú rozpadom ťažkých častíc kozmického žiarenia v zemskej atmosfére. Každú sekundu preletí hlavou človeka päť mezónov. Na úrovni morskej hladiny sa na každom štvorcovom metri uvoľní asi desaťtisíc mezónov za minútu.

Mezóny sa pohybujú takmer rýchlosťou svetla a vďaka svojej vysokej energii niekoľkých gigaelektrónvoltov (GeV) bez problémov prejdú kovovými stenami alebo metrovými vrstvami vody. Pri prechode pevným telesom sa mezóny vychýlia zo svojho pôvodného smeru v závislosti od jeho hustoty.

Podľa fyzika Konstantina Borozdina sa mezóny hodia na detekciu uránu a plutónia. Obidva prvky tvoria ťažké atómové jadrá a preto sa dajú dobre odlíšiť od ľahších látok ako uhľovodík alebo železo. Ďalšou výhodou novej metódy je, že pre človeka je na rozdiel od röntgenového žiarenia úplne neškodná.

Vedci skonštruovali prvý jednoduchý detektorový systém, ktorý registruje smer mezónov pred a po prechode uránom a namerané údaje premení na grafické znázornenie v počítači. Na financovanie prototypu treba niekoľko miliónov dolárov. Konečná verzia systému sa potom môže používať na hraničných priechodoch, pričom detekcia nepotrvá dlhšie ako pasová kontrola.

(TASR)