Anarchia vážnou hrozbou slobode

Úvahy nad oprávnenosťou vojny v Iraku sa objavujú aj naďalej

Nad oprávnenosťou vojny v Iraku a jej obeťami sa vo svojom najnovšom vydaní zamýšľa britský týždenník New Statesman, podľa ktorého by sa okrem zabitých irackých civilistov nemalo zabúdať ani na vojenské obete. „Nemali by sme akceptovať názor, že smrť vojakov sa neráta a že každý, kto si na seba navliekol irackú vojenskú uniformu, je zlý. Faktom totiž je, že mnohí irackí vojaci sa postavili na odpor viac zo strachu zo Saddáma Husajna, než z oddanosti k nemu. Medzi mŕtvymi irackými vojakmi muselo byť veľa nedobrovoľných odvedencov, ktorí mali tiež svoje sny, manželky, sestry, rodičov a deti.“ New Statesman sa ďalej pozastavuje nad - v týchto chvíľach často diskutovanou témou - oprávnenosťou vojny. Priame dôkazy o obávaných zbraniach hromadného ničenia sa zatiaľ nenašli, rovnako ako dôkazy o prepojení Saddámovho režimu s teroristickou organizáciou al-Káida. A čo túžba Iračanov po slobode? Pýta sa New Statesman. „Mnohí z nich sa pochopiteľne radujú zo Saddámovho pádu, ale to, či oslavy prežijú anarchiu, sa ešte len ukáže.

Časopis si na záver úvodníka neodpustil ironickou poznámku: Možno že Iračanov čaká v budúcnosti mier, prosperita, sloboda a demokracia, krajinu bude obdivovať zvyšok arabského sveta a namiesto toho, aby sa zjavovali noví bin Ládinovia, budú si mladí Arabi skutočne myslieť, že kapitalizmus je spása. A americký minister obrany Donald Rumsfeld bude možno nasledovať Matku Terezu a zasvätí zvyšok života chudobným v Kalkate.

Aj včerajší vývoj potvrdzuje, že anarchia je nebezpečným sokom novozískanej slobody. Americkí vojaci začali v Bagdade roznášať letáky vyzývajúce obyvateľov irackej metropoly, aby v noci zostali doma vzhľadom na snahy zabrániť zločinnosti a potlačiť zvyšné boje na uliciach. Informovali o tom včera americkí predstavitelia. Podľa výzvy vytlačenej po arabsky a anglicky, ktorú rozdávali americké tímy psychologických operácií vo viacerých častiach mesta, sa majú Iračania vyhýbať opusteniu domovov od večerných do výzvy na raňajšie moslimské modlitby. V uvedenom čase sa totiž po meste presúvajú „teroristické sily spojené s bývalým režimom Saddáma Husajna, ako aj rôzne kriminálne živly praktizujúce nepriateľské činy.“ Leták tiež odporúča ľuďom, aby sa približovali k americkým a britským kontrolným stanovištiam opatrne a neniesli nič, čo by mohlo byť omylom považované za zbraň. Podľa hovorcu americkej armády nejde o príkazy, keďže na letákoch je napísané „prosím“. Výzva má pomôcť pri rozpoznaní rušiteľov poriadku na uliciach v noci. Americkí vojaci okrem toho robia raziu v budovách, kde hľadajú zbrane a irackých bojovníkov.

Dvaja americkí vojaci zahynuli a dvaja ďalší boli zranení, keď v pondelok vybuchol v južnej časti Bagdadu granát. Výbuch granátu bol pravdepodobne nešťastnou náhodou. Informovalo o tom včera Ústredné velenie americkej armády v Katare (Centcom).V pondelok došlo v Bagdade aj k ďalšiemu incidentu, keď náhodná streľba v oblasti letiska v Bagdade usmrtila jedného amerického vojaka a druhého zranila.

Nepokojne bolo aj v severoirackom Mosule, kde najmenej desať ľudí zahynulo a okolo sto ich bolo zranených pri včerajšej prestrelke. Informoval o tom pohotovostný lekár miestnej nemocnice. K prestrelke došlo na námestí pred radnicou. Podľa svedkov a niektorých zranených začali americkí vojaci strieľať do davu nespokojencov, ktorí protestovali proti novému guvernérovi mesta Mašanovi al-Gubúrímu, ktorý predniesol na námestí prejav v prospech USA. Americká armáda zasa tvrdí, že terčom útoku sa stali vojaci USA. Títo na útok odpovedali, avšak nestrieľali na zhromaždený dav, povedal hovorca americkej armády v meste.

Kto po Saddámovi?

Vojna v Iraku sa chýli ku koncu a témou číslo jeden sa stáva mierová budúcnosť a nová administratíva, ktorá nahradí porazenú diktatúru Saddáma Husajna. Súčasné mocenské vákuum má dočasne vyplniť americký generál Jay Garner, ale kto príde po ňom? Najčastejšie sa v tejto súvislosti skloňuje meno šéfa hlavnej exilovej organizácie Iracký národný kongres (INK) Ahmada Šalabího. Päťdesiatosemročný Šalabí je šiitský moslim a z Iraku odišiel v polovici 50. rokov ešte pred pučom, pri ktorom bola zavraždená kráľovská rodina. Žil hlavne v USA a v Británii, kde tiež po vojne v Perzskom zálive v roku 1992 založil Iracký národný kongres. Má britské občianstvo a je úspešný obchodník.