Stiahnu ropu z trhu

Organizácii krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) sa nepáči prebytok ropy na globálnych trhoch. Viacerí predstavitelia kartelu, ktorý sa na svetovom vývoze suroviny podieľa dvoma tretinami, sa v poslednom čase vyjadrili, že svetová produkcia výrazne prekračuje dopyt. Zároveň bol potvrdený termín 24. apríla, kedy by sa malo vo Viedni uskutočniť mimoriadne stretnutie členských krajín OPEC-u, na ktorom sa rozhodne o prípadnom znížení ťažobných kvót. Organizácia chce týmto spôsobom reagovať na 30-percentný pokles cien čierneho zlata v priebehu posledného mesiaca, po ktorom sa minulý týždeň dostala cena ropného koša OPEC-u na úroveň 25,3 USD za barel, teda najnižšie od konca novembra. Ešte v marci sa pohybovala blízko 33 USD za barel.

Celkový dohodnutý limit pre ťažbu ropy, platný pre členov OPEC-u, je stanovený na 24,5 mil. barelov denne. Analytici však odhadujú, že produkcia kartelu v súčasnosti presahuje tento objem až o 2 mil. barelov. Alžírsky minister pre ropu Chakib Khelil sa vyjadril, že na zastavenie ďalšieho prepadu cien nebude nutné meniť kvóty, ale stačilo by, keby každá krajina dodržiavala obmedzenia dané OPEC-om. Naopak, niektorí ďalší členovia kartelu sa vyslovili za zníženie ťažby. Dôležitý bude predovšetkým postoj najväčšieho exportéra OPEC-u, Saudskej Arábie, kde by mohli prípadné snahy o sprísnenie limitov naraziť na odpor. Krajina totiž najviac profituje zo súčasnej vysokej ťažby, keď sa jej pripisujú až tri štvrtiny nadmernej produkcie.

Podľa prezidenta OPEC-u Abdulláha al-Attijáha, ak by neboli podniknuté žiadne opatrenia, presah dennej ponuky by na trhoch mohol v priebehu niekoľkých mesiacov dosiahnuť až 4 mil. barelov. V súčasnosti sú totiž pre vojnu odstavené ropné vrty v Iraku a ich prevádzka by sa mala obnovovať v priebehu najbližších mesiacov. Ďalší výpadok dodávok ropy majú na svedomí etnické nepokoje na západe Nigérie, aj v tomto prípade sa však situácia upokojuje a očakáva sa postupný návrat exportu na pôvodné úrovne.

Predstaviteľom kartelu nespôsobuje starosti len strana ponuky. „Trh ostáva v súčasnosti dobre zásobený, ale toto by mohlo spôsobiť problémy v najbližších mesiacoch, keďže sa predpokladá výrazný pokles dopytu,“ uviedol generálny tajomník OPEC-u Alvaro Silva. Proti zníženiu ťažby naopak pôsobí fakt, že svetové zásoby ropy sú v súčasnosti na veľmi nízkych úrovniach, k čomu okrem Iraku výraznou mierou prispel aj dvojmesačný generálny štrajk vo Venezuele na prelome rokov.

Nezodpovedanou otázkou zatiaľ ostáva aj to, či po páde režimu Saddáma Husajna ostane Irak naďalej členom OPEC-u. Prezident Venezuely Hugo Chávez vyjadril predpoklad, že budúca vláda krajiny z kartelu vystúpi. Za zotrvanie Iraku v organizácii sa vyslovil aj Abdulláh al-Attijáh, poznamenal však, že za reprezentatívne bude považovať len vedenie krajiny, ktoré uzná OSN.

Irak je síce v súčasnosti formálne členom kartelu, ale od invázie do Kuvajtu v roku 1990 má pozastavený status. Kým pred prvou vojnou v Perzskom zálive mala krajina stanovenú kvótu vo výške 3,1 mil. barelov denne, od roku 1991 mohol Bagdad vyvážať len obmedzený objem čierneho zlata v rámci programu Ropa za potraviny. Na začiatku tohto roku dosahovala jeho denná produkcia približne 2,5 mil. barelov.

Michal Mušák