Traumatizovaná únia?

Slávnostný podpis dohody o rozšírení EÚ z 15 na 25 členov, čím sa jej ekonomika vyrovná hospodárstvu USA, mal byť pre Európu vrcholným okamihom. Ale desať nových členov, z toho osem z bývalého sovietskeho bloku, vstupuje do Európy sužovanej pochybnosťami o sebe samej a traumatizovanej týždňami vzájomných obviňovaní pre vojnu v Iraku. Invázia do Iraku pod vedením USA nastolila zásadné otázky o tom, či je EÚ schopná vyvinúť vlastnú zahraničnú a obrannú politiku a či sa z rozporov, ktoré vyšli najavo počas irackej krízy, stanú trvalé rozkoly. Francúzsky prezident Jacques Chirac sa podobne ako iní politici obáva, že rozšírenie bude znamenať koniec únie, v ktorej dominovalo Francúzsko a Nemecko a ktorá pochodovala smerom k hlbšej integrácii. Iracká kríza prišla v čase, keď únia prijíma nových členov a mnohí z nich sú vďační USA za pomoc pri vyslobodení sa spod sovietskej nadvlády. Kríza otvorila diskusiu, či sú noví členovia „skutoční Európania“. Aritmetika hlasovania hovorí, že Francúzsko nemôže dotlačiť úniu do protiamerickej pozície. Tzv. nová Európa desiatich kandidátskych štátov bude mať v Rade ministrov 84 hlasov, na porovnanie blok Francúzsko, Nemecko, Belgicko a Luxembursko má 74 hlasov. Ak by sa k tejto desiatke pridala Británia, Taliansko a Španielsko so svojimi 85 hlasmi, bola by to ohromná politická sila. Británia považuje mnohé z kandidátskych krajín za prirodzených spojencov pri zápase o zavedenie ďalších trhovo orientovaných ekonomických reforiem v Európe. Objavili sa však signály, že bývalé sovietske satelity budú prirodzenými spojencami Británie v obrane národnej suverenity. Napríklad Poľsko silne podporuje Britániu v odmietaní harmonizácie daní v celej EÚ. Pokiaľ ide o Francúzsko, jeho vzťahy s novými členskými štátmi môžu byť ešte nejaký čas napäté. Ale dejiny budú v Aténach silnou pripomienkou. Európe, tak ako starému Grécku, hrozí, že svoju moc premárni na vnútorných sporoch, kým na západe vyrastá mocné vojenské impérium.

Financial Times 16. 4.