KEDY PRIJAŤ EURO

Ak sa Slovenská republika po boku 9 kandidátskych krajín stane v roku 2004 členom EÚ, jej najbližším cieľom bude pravdepodobne vzdanie sa koruny a prijatie eura. V čase, keď Švédi už nie sú naklonení možnosti zameniť svoju menu za euro a Briti čakajú do júna na výsledky piatich ekonomických testov, ktoré rozhodnú o budúcnosti libry, vyjadrenia našich politikov a ekonómov sú takmer jednoznačné. Pre Slovensko bude podľa nich najlepšie, ak vstúpime do Európskej menovej únie (EMÚ) a prijmeme spoločnú euromenu čo najskôr spolu s našimi susedmi.

Vo februári viceguvernérka centrálnej banky Elena Kohútiková na konferencii SOPK podľa TASR povedala, že za reálny termín zavedenia eura NBS považuje rok 2008. Exminister financií a súčasný predstaviteľ NBS František Hajnovič tento týždeň uviedol, že uzavretie dohody o vstupe SR do EMÚ centrálna banka predpokladá v roku 2009 až 2010. Guvernér NBS začiatkom mesiaca na konferencii v Prahe povedal: „NBS dnes zastáva názor, že čím skôr Slovensko vstúpi do EMÚ, tým lepšie.“

Príliš skorý vstup však nemusí byť tou najlepšou možnosťou. Po ilustračný príklad nemusíme chodiť príliš ďaleko. Stačí sa pozrieť na znovuzjednotenie Nemecka začiatkom 90. minulého storočia. Negatívny dosah zavedenia jednej meny (nemeckej marky) na ekonomicky rozdielne vyspelom území je na prvý pohľad viditeľný aj po desaťročí (vysoká zamestnanosť, nízke investície, prehlbovanie ekonomickej zaostalosti aj napriek masívnej podpore vlády, odchod obyvateľov do západnej časti krajiny).

Pred skorým vstupom kandidátskych krajín do EMÚ preto varujú najmä súčasní členovia eurozóny. Napríklad podľa člena ECB a guvernéra Rakúskej centrálnej banky Klausa Liebschera, predčasné prijatie eura budúcimi členskými štátmi by mohlo znamenať problémy adaptácie vo finančnej a v hospodárskej oblasti. Ekonomický analytici kandidátom odporúčajú radšej pokračovať vo zvyšovaní výkonnosti ekonomík, ako aj v snahe čo najskôr splniť maastrichtské kritéria a prijať euro. Podobne sa vyjadrujú aj niektorí ekonómi na druhej strane barikády. V Česku je hlavným propagátorom myšlienky neponáhľať sa prijatím euromeny súčasný prezident Václav Klaus. Zbytočne akcelerovaný vstup do EMÚ by bol pre krajiny ako ČR alebo Slovensko podľa Klausa veľkou chybou.

Skorý vstup do EMÚ a prijatie eura bude mať na jednej strane svoje výhody aj nevýhody. Medzi najčastejšie spomínané výhody sa uvádza eliminácia kurzového rizika a s tým spojené zníženie transakčných nákladov. Samotnému vstupu predchádza splnenie maastrichtských konvergentných kritérií, ktoré sa prejavia znižovaním rozpočtového deficitu a nižšími úrokmi, ktoré by mali prispieť k makroekonomickej rovnováhe. Preto aj to môžeme považovať za výhody skorého vstupu. Podľa prepočtov NBS a ministerstva financií by tieto výhody mali zvýšiť HDP krajiny o rovné percento. Na druhej strane otáľanie so vstupom by zvyšovalo nebezpečenstvo menových otrasov a útokov oproti korune. Zároveň by rástlo riziko, že okolité krajiny by sa mohli stať členmi skôr ako my, čo by sa odrazilo negatívne na ekonomike Slovenska.

Medzi nevýhody čo najskoršieho vstupu sa radí najmä príliš skoré vzdanie sa menovej politiky v prospech ECB. Tým zároveň stratíme možnosť reagovať na zmeny v neukončenom transformačnom procese. Dosahy by boli obdobné ako vo východnej časti Nemecka. Na druhej strane SR pri skorom vstupe zrejme nevytvorí s EMÚ jednoliatu menovú oblasť. Celkom reálna je tak možnosť, že úrokové sadzby platné pre celú eurozónu nebudú výhodné pre všetky krajiny tak, ako je to v EMÚ už dnes a môžu viesť až k rozpadu únie. Takýto scenár, mimochodom, načrtol nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman.

Príliš skorý, podobne ako príliš neskorý vstup bude v každom prípade pre krajinu nevýhodný. Je len na odbornej verejnosti, politikoch a ekonómoch, aby sa začalo diskutovať o výhodách aj nevýhodách a o možných alternatívach tak, aby ekonomika bola na takýto významný krok, akým je prijatie eura, pripravená.

Marcel Laznia