Diskusia vyplavila problémy

Michala Sýkoru po štvrtý raz zvolili za predsedu ZMOS

Keby všetci členovia vlády mali také prosamosprávne myslenie a vzťah k samospráve ako minister životného prostredia, pracovalo by sa nám ľahšie, povzdychol si na záver rokovania XIII. snemu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) jeho staronový predseda Michal Sýkora. Reagoval tak nielen na to, že mu minister László Miklós odovzdal k 50-ke ďakovný list a medailu, ale najmä na prejavenú ústretovosť k spolupráci aj po tom, čo sa do záverov z rokovania dostali aj návrhy týkajúce sa tohto rezortu, napríklad požiadavka na novelizáciu zákona o ochrane prírody a krajiny. Michala Sýkoru, starostu Štrby, zvolilo včera 68,9 % starostov a primátorov po tom, čo v predvčerajšom prvom kole z piatich kandidátov nezískal ani jeden z nich nadpolovičnú väčšinu. Primátorovi Považskej Bystrice Ľubomírovi Lackovičovi odovzdalo hlasy 31,1 % starostov a primátorov. Druhý deň snemovania organizácie miestnej samosprávy sa okrem volieb (bola zvolená aj päťčlenná kontrolná komisia v zložení: Marián Lichner, primátor Banskej Štiavnice, Anna Fedorová, primátorka Spišskej Novej Vsi, Monika Bérešová, primátorka Sečoviec, Remo Ciccuto, primátor Piešťan a Ján Turčan, primátor Bánoviec nad Bebravou) niesol v znamení diskusie a schvaľovania dokumentov. Najčastejšími slovami v diskusii boli: financovanie, školstvo, štátni úradníci, stavebné konanie, delimitovaní pracovníci. Pavel Krupa, starosta Východnej, poukázal na problém obcí Liptova, Spiša, Oravy a Horehronia, ktoré zákon o ochrane prírody a krajiny obmedzuje natoľko, že napríklad priamo v tesnej blízkosti Východnej nie je možný vjazd autom, jazda na koni, organizovanie spoločenských podujatí atď., pričom na umiestnenie pútačov, osvetlenia bežeckej alebo lyžiarskej trate, či na použitie hnojív a herbicídov si treba

žiadať výnimku

od orgánu špecializovanej štátnej správy. Okrem toho, že sa tým zakladá priestor pre korupciu, je to opatrenie proti rozvoju cestovného ruchu, poľnohospodárstva, agroturistiky, drevárstva a sťažuje to rozvoj vidieka. Na to, že odborné vzdelávanie pracovníkov samosprávy pre nové kompetencie si obce, ktoré na to majú, zabezpečujú cez súkromné firmy a v nich prednášajú pracovníci ministerstiev, upozornil Pavol Peťko, starosta obce Selce. Posťažoval sa, že štátni úradníci nepochopili význam decentralizácie verejnej správy a zámerne brzdili prechod kompetencií. Dozvedeli sme sa od neho, že Selciam chýba na školstvo 500-tisíc Sk. Ako zabezpečiť financovanie výstavby čističiek odpadových vôd (ČOV) a kanalizácie, ktoré by mali byť do roku 2010 prípadne 2015 v každej obci nad 10-tisíc či 2-tisíc obyvateľov, túto otázku nastolil primátor Modry Vladimír Medlen. Týka sa to 522 obcí, z toho 295 obcí bude potrebovať ČOV. To si vyžiada asi 130 mld. Sk, teda ročne asi 13 - 15 mld. Sk. Jozef Filkus, starosta obce Malé Zlievce, sa pohoršoval nad správami z médií, ktoré hovorili o nadštandardných príjmoch starostov a primátorov. Uviedol, že v menších obciach pracujú starostovia na čiastočné úväzky. Prihováral sa za to, aby sa nepristúpilo k zlučovaniu obcí, pretože „na mieste si vieme problémy vyriešiť lepšie ako z diaľky.“ Podotkol, že peniaze sa v týchto malých obciach

dajú ušetriť

znížením režijných výdavkov, teda práve znížením platov starostov. Bizarné však je, že ako povedal Jozef Sivák, v prípade odvodov do Sociálnej poisťovne sa neberie do úvahy skutočný príjem starostu, ktorý je v najmenších obciach nižší ako minimálna mzda. Aj komunikácia diaľničného typu bola jednou z tém, ktoré rezonovali vo viacerých vystúpeniach, napríklad u primátora Banskej Bystrice Jána Králika, ktorý podotkol, že ak primátori ôsmich miest Pohronia presadzujú urýchlenú výstavbu rýchlostnej komunikácie južnou trasou, týka sa to 1,25 mil. občanov Slovenska a mala by to byť odpoveď potenciálnym investorom. Tí sa totiž zdráhajú investovať tam, kam ich takáto cesta nedovedie. Táto požiadavka sa dostala aj do uznesenia snemu. „Bola by som nerada, keby sa starostovia a primátori stali iba terčom útokov za to, čo nedokážu urobiť,“ vyhlásila primátorka Zlatých Moraviec Serafína Ostrihoňová. Tak to však môže dopadnúť, ak sa bude pokračovať v tom, že sa presunie 70 % kompetencií a na ne 30 % finančných prostriedkov, zatiaľ čo špecializovanej štátnej správe zostane 30 % kompetencií a 70 % financií, ako povedala. Starosta obce Čaňa Michal Rečka prítomných vôbec neprekvapil informáciou, že na spoločný stavebný úrad, ktorý zriadili obce regiónu Hornád pre 22,6-tisíc obyvateľov od 1. januára 2003, zatiaľ nedostali ani korunu. Podobná je totiž situácia aj inde. Ako pre Hd povedal primátor Zvolena Vladimír Maňka, mesto Zvolen prevádzkuje a platí spoločný stavebný úrad aj pre ďalších 23 obcí. Tie sa síce zaviazali prispievať, avšak zatiaľ im na tento účel (ani mestu Zvolen) štát nedelimitoval prostriedky. Čas beží a obce

úverujú štát,

lebo nechcú nechať ľudí pracovať zadarmo. Pokiaľ na to majú. „Zatvoril som škôlku aj školu a takto to bude pokračovať, kým budeme držať chrbty, aby nám na ne ďalej nakladali,“ roztrpčene hovoril starosta obce Píla Jozef Golian a domáhal sa toho, aby sa predstavitelia ZMOS-u nepotľapkávali s vládou po pleciach, ale aby buchli päsťou do stola. Na margo takýchto názorov Michal Sýkora novinárom na tlačovej konferencii povedal, že predstavitelia ZMOS-u boli a budú pri rokovaniach s predstaviteľmi vlády a ministerstiev razantní, dodal, že je však potrebné, aby boli razantní aj starostovia a primátori na svojej úrovni v kontakte s okresnými úradmi.

Zuzana Krútka

Z programového zamerania ZMOS 2003 - 2006

• zjednocovať postup miest a obcí pri plnení zverených úloh a navrhovať orgánom štátnej moci systémové opatrenia na vytváranie právnych, finančných a ekonomických podmienok na podporu plnenia úloh miest a obcí,

• podporovať zmenu daňového systému, najmä posilňovať, stabilizovať štruktúru a rast daňových príjmov miest a obcí,

• budovať efektívne fungujúci systém prenosu informácií o skúsenostiach miest a obcí so vstupom do EÚ, o možnostiach získania finančných grantov z predvstupových a štrukturálnych fondov EÚ, požadovať prijatie a ratifikáciu doposiaľ neprijatých článkov Európskej charty miestnej samosprávy,

• úzko spolupracovať so samosprávou VÚC, predovšetkým v oblastiach spoločných pre celú územnú samosprávu,

• podporovať vytvorenie systému vzdelávania volených predstaviteľov a pracovníkov miest a obcí a skvalitňovať informačný tok medzi ZMOS, členskými mestami a obcami a regionálnymi združeniami.