Dočasné ochranné opatrenia

Nejasnosti v agrokomplexe, Zsolt Simon sa neskoro zorientoval

Návrh východísk štátneho rozpočtu na rok 2004 predpokladá doplatenie priamych platieb poľnohospodárom len do výšky 40 % úrovne podpory západoeurópskych farmárov. Národné rozpočty by ich však mohli navýšiť do 55 %. „Takýto podiel národného rozpočtu (25 % EÚ a 30 % z domácich zdrojov - pozn. V. T.) už bol schválený v Maďarsku a je takmer na sto percent isté, že podobne bude postupovať aj Poľsko. Nepochybujeme o tom, že aj Česká republika. Preto sú naši poľnohospodári mimoriadne nervózni.“ V rozhovore pre Hospodársky denník to uviedol predseda Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo Miroslav Maxon, ktorého sme požiadali o rozhovor o niektorých negatívnych a rozporných tendenciách v našom agrokomplexe. „Ak by sa situácia nezmenila, bol by to prvý krok k tomu, aby sa nenaplnili slová predsedu vlády, že Slovensko v rámci krajín V4 bude mať také ekonomické pravidlá, aby bolo schopné konkurencie. Zaregistroval som, že členovia výboru po prvý raz, bez ohľadu na politickú príslušnosť, pozorne počúvali, keď ich členovia petičného výboru (poľnohospodárskej samosprávy) informovali o požiadavkách agropotravinárov navýšiť

priame platby

a riešiť aj ďalšie aktuálne otázky agrorezortu.“ Podľa M. Maxona k petícii prijal výbor uznesenie, podľa ktorého ju odporúča prerokovať v NR SR v súlade s rokovacím poriadkom, ak sa ukáže, že petícia naozaj obsahuje viac ako 100-tisíc podpisov. „Predpokladám, že najmä ministerstvo pôdohospodárstva zaujme k názoru poľnohospodárskej verejnosti zásadné stanovisko a načrtne východiská riešenia.“ Pôdohospodársky výbor zároveň odporučil vláde vychádzať pri východiskách štátneho rozpočtu z predpokladu 55-percentného doplatku.

Predseda výboru nechce radiť vláde, odkiaľ má vziať prostriedky pre Intervenčnú poľnohospodársku agentúru (exportné dotácie). Vo všeobecnej pokladničnej správe sú však vyčlenené financie na spoluúčasť pri realizácii projektov zo štrukturálnych fondov EÚ. „Som presvedčený, že projektov nebude dosť a spoluúčasť slovenskej vlády nebude musieť byť v takej výške, ako je navrhované v rozpočte. Myslím si, že bez problémov by túto čiastku bolo možné presunúť do rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva.“ M. Maxon je tiež presvedčený, že v oblasti produkcie hydiny a bravčového mäsa má Slovensko reálnu šancu zaviesť dočasné ochranné opatrenia proti nadmerným dovozom zo zahraničia. „Mimoriadne prekvapujúci je

dovoz hydiny

z Číny. Celá Európska únia, všetky jej členské štáty sa štandardnými spôsobmi uchránili, do únie sa nedoviezol ani kilogram čínskej hydiny. Nevidím dôvod, prečo sa na Slovensku stal opak. Vznikajú rozličné pochybnosti. Dokonca reprezentanti hydinárov prezentovali, že predchádzajúci minister pôdohospodárstva uzatvoril zmluvu o dovoze hydinového mäsa. Náš výbor túto zmluvu

zatiaľ nevidel, ale požiadali sme súčasného ministra, pokiaľ taká existuje, aby nám ju poskytol. Zároveň sme požiadali ministerstvo hospodárstva preveriť systém vydávania automatických licencií na dovoz hydiny a predložiť počet subjektov, ktoré takéto mäso dovážajú. Sú to štandardné metódy, ktoré uplatňujú všetky krajiny Európskej únie, čím si chránia svoj trh. Ministerstvo financií, v ktorého pôsobnosti je Colné riaditeľstvo, má preveriť možné colné a daňové úniky pri dovoze hydiny s dôrazom na uplatňovanie dumpingových cien.“ M. Maxon ozrejmil - hoci v čase nášho rozhovoru, ako povedal, ešte nemajú dôkazy - že predstavitelia únie hydinárov prezentovali objavenie zaujímavých jednotných colných deklarácií. V nich je vraj uvedená jednotková cena za kilogram hydinových pŕs v hodnote osem korún.

„Tým nechcem povedať, že za túto cenu sa to dováža. Zrejme finančné vyrovnávania idú potom iným spôsobom. Je však pre mňa nepochopiteľné, že cez hranice takýto tovar mohol prejsť. Okrem toho je to nekalá konkurencia a veľmi vážne podozrenie z dumpingových cien a z daňových únikov. Analogicky chceme postupovať aj pri ošípaných, hoci tam sme vážnejšie problémy nezistili. Ministerstvo pôdohospodárstva sme požiadali, aby sa dôsledne uplatňoval

zákon o potravinách,

osobitne v dovoze, spracovaní a odbyte hydinového mäsa.“ Podľa M. Maxona je diskutabilné, či je už dostatok poznatkov na to, aby bolo možné objektívne hodnotiť doterajšiu prácu ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona. „Minister približne tri alebo štyri mesiace argumentoval tým, že Intervenčná poľnohospodárska agentúra nemá zdroje. Minister avšak nie je na to, aby poľnohospodárskej verejnosti oznamoval, že táto inštitúcia nemá financie. Je tam na to, aby ich zabezpečil. Ak sa teraz začína vo vláde diskutovať, že treba hľadať (proexportné) riešenia, tak je to neskoro. Možno je to daň za neskúsenosť. Ak mám hodnotiť ministra aj v iných veciach, tak buď má zlých poradcov, alebo ich má dobrých, no nepočúva ich. To, čo rezort prezentoval v súvislosti so zmenou kompetenčného zákona okolo delimitácie vodného hospodárstva, to bola vysoká dávka nekompetentnosti.“ Ide o kompetenčný spor ministerstiev pôdohospodárstva a životného prostredia trvajúci asi osem rokov. Dospelo to do štádia, keď padlo politické rozhodnutie, že vodné hospodárstvo prejde pod životné prostredie. „Ale to, čo vyrobilo ministerstvo pôdohospodárstva s delimitačným protokolom, nielenže hraničí s kompetentnosťou, to hraničí so zdravým rozumom. Delimitačný protokol môže byť pripravený len v súlade so schváleným zákonom. Minister v ňom nemôže požadovať, aby Slovenský vodohospodársky podnik a ďalšie podniky ostali v pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva a ostatné veci, súvisiace s výkonom štátnej správy prešli na životné prostredie. O tom už dnes diskusia nie je. Delimitačný protokol má byť vyjadrením znenia zákona a ten hovorí jednoznačne. Postoj ministerstva pôdohospodárstva sa

nedá vysvetliť,

preto jednoznačne stojím na strane odborného názoru ministra životného prostredia.“ Predseda výboru si myslí, že minister pôdohospodárstva sa vo funkcii neskoro zorientoval. „Mám vnútorné presvedčenie, bez ohľadu na to, či je v tom niečo osobné, že minister nemá dostatok skúseností, aby mohol objektívne, v globále posúdiť vážnosť situácie v pôdohospodárstve, ktorá je mimoriadne zložitá,“ dodal. M.

Vladimír Turanský