Hospodársky denník
USD37,837 Sk
EUR40,974 Sk
CHF27,283 Sk
CZK1,3 Sk
  Štvrtok  17.Apríla 2003

Lekári volia radšej odchod

Ťažko ich získali, podmienky ich však z týchto nemocníc vyháňajú

„Chystajú sa húfne odchody lekárov i sestier...“ Aj takéto konštatovanie odznelo v Dudinaciach na stretnutí členov Klubu malých a stredných nemocníc Slovenska, v ktorom je združených 54 takýchto zariadení. Pre väčšie mestá je v tomto období charakteristický skôr odchod stredných zdravotníckych pracovníkov, menšie zasa strácajú lekárov. Vo viacerých oblastiach, ktoré sa javia sfére bielych plášťov ako neatraktívne, ich získavali skutočne ťažko, no teraz o nich prichádzajú. Medzi najväčšie problémy, ktoré sprevádzajú zmeny v tejto oblasti, patrí nedotiahnutá, nedokonalá legislatíva a, samozrejme, nedostatok financií. Súčasná situácia produkuje v mnohých z týchto zariadení mesačne desaťmiliónové dlhy. Členovia spomínaného klubu v tejto súvislosti upozornili, že v nemocniciach, ktoré po prechode kompetencií patria pod samosprávne kraje a obce, už nie je možné riešiť situáciu znižovaním počtu personálu, prípadne znižovaním platov lekárov, zdravotníckych a ostatných pracovníkov. Sú miesta, kde sa situácia javí dlhodobo ako neudržateľná a omylom podľa niektorých odborníkov je aj prezentovanie názoru, podľa ktorého všetko vyriešia medicínske kolosy vo väčších mestách. Aj priemerne inteligentnému človeku je jasné, že

záchrana života

často závisí od dostupnosti kvalifikovanej pomoci v operačnej sále, teda aj zdravotníckeho zariadenia. MUDr. Jozef Václav, riaditeľ NsP v Partizánskom, v tejto súvislosti napríklad zdôraznil, že v sanitke predsa nemožno operovať. A pre Hospodársky denník doplnil krátku štatistiku: minulý rok prevážali 53 pacientov, z toho by podľa jeho vyjadrenia minimálne jedna tretina dlhší transport neprežila (spomínaný riaditeľ má odborné znalosti aj skúsenosti z aktívnej činnosti na ARE), pritom išlo o ľudí nižšej vekovej kategórie, ktorí si nielen zaslúžili prežiť, ale strata ich života by znamenala aj pre spoločnosť ekonomický mínus. Uviedol tiež, že „v sanitke sa dá urobiť pokus o stabilizáciu zdravotného stavu pacienta, no počas transportu sa operovať nedá, ani brucho otvoriť či hlava“. MUDr. J. Václav ešte vyhlásil, že ako riaditeľ bol zaviazaný takou redukciou počtu pracovníkov, ktorú považoval jednoducho za neúnosnú, a tak z tejto funkcie odchádza. Je totiž presvedčený, že to už bude zdravotníctvo

na kolenách

a odmietol brať trestnoprávnu zodpovednosť za stav personálneho oddelenia, ktorý by mal zabezpečovať v nezmenenom obsahu zdravotnícku starostlivosť. Skutočne pozoruhodné bolo i ďalšie vyhlásenie riaditeľa tejto neziskovej zdravotníckej organizácie - za tých osem rokov, čo sa pohybuje v tejto funkcii, cíti takú aroganciu k nemocniciam tohto typu, že skutočne nadobúda presvedčenie, podľa ktorého nie je v tomto štáte záujem o fungovanie nemocníc v takom rozsahu, ako fungujú teraz, a teda na poskytovanie základnej zdravotníckej starostlivosti. Je tu záujem centralizovať i tie činnosti, ktoré by mali zostať v teréne. K plénu MUDr. Václav prehodil, že si môže takéto výroky dovoliť, pretože odchádza. Veľká kritika padla z viacerých strán na cenový výmer a zvýhodňovanie veľkých nemocníc v tejto oblasti. Predseda klubu malých a stredných nemocníc Slovenska MUDr. Peter Šomló poznamenal, že dôsledkom súčasnej situácie bol

odchod lekárov

v Šahách, Krupine a v ďalších takzvaných vidieckych nemocniciach. Pripomenul tiež, že takýto krok plánujú aj ďalší, a pritom ide o oblasti, v ktorých bol značný problém obsadiť niektoré lekárske posty. Problémy majú teda nielen neziskové organizácie, ale aj mnohé ďalšie. Odborníci na tomto stretnutí totiž uviedli, že samosprávne kraje a obce, pod ktoré tieto nemocnice patria, sa doteraz vo väčšine prípadov zmohli len na to, že pre nedostatok peňazí na ich prevádzku znižovali stav pracovníkov, ako aj ich mzdy. Zástupcovia tohto združenia sú presvedčení, že samospráva by mala zabezpečiť 15 až 20 percent financií potrebných na chod nemocníc, ktoré jej patria. Ostatné peniaze by mali vyprodukovať zdravotnícke zariadenia. Ak sa to nepodarí a počty zdravotníkov sa neúmerne znížia, ako konštatoval P. Šomló, nedokážu v nich potom zabezpečiť služby na požadovanej úrovni. Vo vyspelých štátoch je v posledných rokoch práve opačný trend a intenzifikáciu poskytovaných zdravotníckych služieb v nich zabezpečujú zvyšovaním počtu personálu. Mestá a obce však požadované peniaze nemajú, a tak môžeme u nás postupne prísť o dostupnosť zdravotníckej starostlivosti. Netreba vari zdôrazňovať, že naši lekári si v zahraničí (hoci len v ČR), samozrejme, polepšia, no my v konečnom dôsledku strácame i financie, ktoré stálo ich štúdium.

Ľudmila Koníková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.