Hľadá sa rastová lokomotíva

Vojna sa skončila, na rade je obnova Iraku, vyhlásil v týchto dňoch americký minister obrany Donald Rumsfeld. Jedno je teda jasné. Irak postupne odchádza z globálneho výslnia, kolobeh sveta sa vracia do nenápadnejších koľají. Prestaneme sa pozerať na život cez prizmu vojny a mieru, a znovu ho začneme hodnotiť čisto exaktne, teda len cez peniaze.

Globálnemu hospodárstvu sa podarilo uniknúť najhorším scenárom. Konflikt, aspoň oficiálne, trval relatívne krátko. Nedošlo k masívnejším požiarom ropných polí, ani k novým teroristickým útokom. Cena ropy nielenže sa nevyšplhala na obávaných 50 USD za barel, ale dokonca klesla na 25 dolárov, a podľa všetkého zostane na tejto úrovni, tvrdí britský týždenník The Economist. Tiež dodáva, že hrozba ťažkej celosvetovej recesie v dôsledku vojnového konfliktu sa zdá byť definitívne zažehnaná.

No tým sa asi výpočet dobrých správ končí. Globálna ekonomika sa ani pred vojnou netešila práve najružovejším vyhliadkam a ozbrojený konflikt túto situáciu nezmenil. V skutočnosti sú niektoré kľúčové krajiny ešte horšie na tom ako pred vojnou.

Ak sa pozrieme na predpovede na tento rok, najlepšiu perspektívu z najvyspelejších ekonomík majú Spojené štáty americké. Experti MMF odhadujú tohtoročný rast najsilnejšej svetovej ekonomiky na 2,2 percenta. Tí najoptimistickejší odborníci dokonca na druhý polrok avizujú rast na úrovni okolo 4,5 percenta. Bolo by zjednodušujúce a skresľujúce povedať, že za lepšie postavenie Washingtonu v porovnaní s EÚ a Japonskom môže práve vojna, hoci v menšej miere je to tak. Zvýšené vojenské výdavky (v týchto dňoch Kongres na financovanie irackej misie schválil dodatočných takmer 80 miliárd USD) spolu s Bushovou reformou znižovania daní predstavujú významné fiškálne stimuly pre ekonomiku. V eurozóne, kde sa na tento rok očakáva veľmi skromný jednopercentný rozpočtový rast, Pakt rastu a stability totiž diktuje úspornú rozpočtovú politiku. No na rozdiel od USA európsky rast brzdia aj vyššie úrokové sadzby, ale aj niektoré štrukturálne problémy, akým je napríklad neflexibilný trh práce. Rast japonskej ekonomiky by mal predstavovať 0,8 percenta, pričom sa ako vypuklý problém javí nízka domáca spotreba spojená s očakávaním ďalšieho poklesu cien.

Ako ďalšie riziko spomaľovania globálnej ekonomiky je vývoj v Ázii mimo Japonska. Táto časť svet v minulom roku zaznamenala impozantný rast vo výške 6 percent. Nanešťastie, prepuknutie choroby SARS tu vedie k výraznému zníženiu maloobchodného predaja, ako aj k značným výpadkom v oblasti turistiky. Spoločnosť Morgan Stanly pre takýto vývoj už revidovala odhad ázijského rastu s 5,0 na 4,6 percenta.

K tomu všetkému The Economist vyjadruje znepokojenie aj nad tým, že Spojené štáty zostávajú jediným ťahúňom, hoci aj slabšieho globálneho rastu. Noviny pritom zdôrazňujú, že z krátkodobého hľadiska toto síce môže byť plusom pre globálne hospodárstvo, no prílišná nadviazanosť na USA nesie v sebe vážne strednodobé riziká. Americký deficit bežného účtu v súčasnosti totiž prevyšuje 5 percent HDP, pričom je možné, že sa vyšplhá až na úroveň 7 percent HDP. To by mohlo viesť k výraznému prepadu amerického dolára a k ďalším negatívnym efektom.

Pravda, všetky odhady vývoja ekonomiky po irackej vojne sú vždy iba odhadmi. Nie je vylúčené, že sa v najbližšom čase objavia aj priaznivejšie impulzy pre globálnu ekonomiku. Napríklad mohlo by dôjsť k omnoho výraznejšiemu prepadu cien ropy, než sa to všeobecne očakáva.

Rastislav Boldocký