Bolo to správne rozhodnutie

Na základe žiadosti šéfredaktora Hd podľa platného znenia tlačového zákona po ministrovi zahraničných vecí SR E. Kukanovi aj minister hospodárstva SR R. Nemcsics poslal svoje stanovisko k článku Sú nepotrební?, Hd 11. februára 2003, s. 1 - 2. V tomto článku bolo vyslovených päť otázok, z ktorých prvé štyri boli viac-menej kritikou jeho rezortu zo strany niekoľkých pracovníkov odchádzajúcich zo zrušených systemizovaných miest obchodno-ekonomických oddelení ZÚ SR.

1. Uvedená úspora nákladov (25 mil. Sk) sa nepreukáže v roku 2003, ale premietne sa až v roku 2004, pretože rozpočtový rok v zahraničí sa začína 1. 11. a končí sa 31. 10. Úspora 25 mil. Sk vychádza z faktu, že sa zrušili tri Obchodno-ekonomické oddelenia v zahraničí, 14 systemizovaných miest administratívno-technických zamestnancov vo verejnej službe a 10 systemizovaných miest zamestnancov MH SR v štátnej službe, a tým, že sa prehodnotili platové triedy zamestnancov MH SR pôsobiacich mimo územia Slovenska.

V súčasnosti pôsobí v 46 krajinách na 51 pracoviskách 55 zamestnancov MH SR v zahraničnej službe. Priemerná cena prepravy zvrškov na jedného zamestnanca MH SR v zahraničnej službe je 40 000 Sk. Faktom však je, že nie je správne argumentovať nákladmi na sťahovanie, pretože časť zamestnancov MH SR by sa v tomto roku bez ohľadu na posledné rozhodnutie musela z krajín, kde pôsobia v dôsledku pravidelného striedania, vrátiť. Preto nie je pravdou tvrdenie, že sťahovanie 57 rodín si vyžiada oveľa vyššie náklady ako úspora, ktorá vzíde z posledných zmien v štruktúre Obchodno-ekonomických oddelení ZÚ SR.

2. Rozhodnutia, ktoré sa týkali Obchodno-ekonomických oddelení ZÚ SR sa nediali bez vedomia ministra zahraničných vecí. Absolvoval som niekoľko rokovaní s ministrom E. Kukanom na tému situácia v Obchodno-ekonomických oddeleniach. Po druhé, oficiálny prechod OBEO ZÚ SR pod ministerstvo zahraničných vecí nebol v čase prijatia rozhodnutia MH SR definitívne schválený.

3. Z miesta výkonu zahraničnej služby (OBEO) sa zamestnanci MH SR sťahujú v troch etapách. Dôvodom na takýto krok je fakt, že títo vyslaní zamestnanci nespĺňali podmienky, ktoré stanovoval zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. Jednou z takýchto podmienok bola napríklad previerka NBÚ. Pre zaujímavosť pripájam fakt, že v zahraničí pôsobilo v súlade so zákonom iba päť zamestnancov MH SR. Okrem toho niektorí zamestnanci MH SR v zahraničnej službe nespĺňali ani deklarované kritériá (jazykovú a odbornú pripravenosť) a našiel sa v zahraničí dokonca vedúci OBEO, ktorého pôvodné zamestnanie bolo automechanik a šofér. Naším cieľom je vyberať budúcich zástupcov MH SR v zahraničnej službe striktne na základe výberových konaní podľa presne stanovených kritérií, aby sme zabránili podobným anomáliám, že v zahraničí bude Slovensko zastupovať zamestnanec ministerstva bez príslušného vzdelania a praxe.

4. V zmysle zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe patrí štátnemu zamestnancovi MH SR, ktorý vykonáva štátnu službu mimo sídla služobného úradu v cudzine, časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. Na tieto účely časťou platu je 43 % funkčného platu. Zostávajúcich 57 % funkčného platu sa poskytuje v slovenských korunách. MZV SR vydáva všeobecne záväzný právny predpis v zmysle nariadenia vlády č. 169/1993 Z. z. o platových pomeroch zamestnancov zahraničnej služby, v ktorom sú upravené platové koeficienty. Platový koeficient vyjadruje podiel hodnoty spotrebného koša v krajine pôsobenia k hodnote spotrebného koša SR pri vybraných druhoch tovarov a služieb krajiny.

Sprevádzanie zamestnanca v zahraničnej službe jeho rodinnými príslušníkmi sa podporuje v celospoločenskom záujme udržania manželstva a rodiny. Hoci celá rodina žije z jedného platu zamestnanca MH SR v zahraničnej službe, ale s tým rozdielom, že nájomné za byty je hradené zo štátneho rozpočtu (okrem vedľajších bytových nákladov). Nájomné v každom teritóriu predstavuje minimálne jednu tretinu nákladov domácnosti. A okrem toho zamestnanec MH SR v zahraničnej službe poberá príplatok za nepracujúcu manželku vo výške 20 % z valutovej časti platu a od 1. 1. 2003 v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách dostáva ďalších 10 % z valutovej časti platu na každé dieťa do 21 rokov. V prípade, že dieťa navštevuje základnú alebo strednú školu, MH SR hradí 60 % preukázateľných výdavkov na školné. Podotýkam, že nie v každej krajine akreditácie (vyslania) sa platí školné. MH SR hradí v plnej výške liečebné náklady nielen vyslanému zamestnancovi, ale aj rodinným príslušníkom. Ročné platy štátnych zamestnancov MH SR v zahraničí vrátane príplatkov sa pohybovali v rozpätí od 1,1 mil. Sk do 2,2 mil. Sk podľa teritória akreditácie.