Výsada nielen pre vyvolených

Komentuje Eleonóra Bujačková

Hlboké premeny, ktorými prechádza naša spoločnosť, zasiahli, pochopiteľne, aj vysoké školstvo. Čo všetko sa s nimi za posledné roky stalo? Verejnosť si vynútila, aby ich výrazne pribudlo, vysokoškolské vzdelanie sa postupne stáva nevyhnutnou podmienkou na lepšie uplatnenie v spoločnosti. Počty študentov sa za posledných desať rokov zdvojnásobili, ale o veľkorysých investíciách, ktoré sú bežné vo vyspelých štátoch, sa nám ani nesníva. A získať mladého človeka pre univerzitné vzdelanie tiež nie je ľahké. Samotní vysokoškolskí učitelia priznávajú, že vysoké školy sa budú musieť zmieriť s tým, že iba každý dvadsiaty či skôr tridsiaty študent je budúci vedec. Ktorý z nich to však je, to sa v osemnástich rokoch dá iba ťažko rozpoznať. Ak teda nemá prílev študentov odbornú a vedeckú kvalitu celkom odplaviť, musí sa štúdium diferencovať, a to na niekoľkých úrovniach. Tak ako všade vo svete, musia sa aj u nás striktne rozlíšiť univerzity s dôrazom na akademické a vedecké - a na tie ostatné, ktorých musí byť výrazne viac. Avšak žiadna z nich sa nemôže vyhnúť ani diferenciácii štúdia vo vnútri: výber správnych adeptov pre vedeckú dráhu nezariadia žiadne prijímacie skúšky, ale až študijná skúsenosť.

Súčasný systém vysokoškolského štúdia s prevažne pevnými osnovami vychádza z predstavy plošného pokrytia celého odboru. Myslím si, že je to väčšinou ilúzia. Rozsah každého živého odboru sa za posledných sto rokov tak rozrástol, že sa pokryť vlastne ani nedá. Študent sa, pochopiteľne, musí naučiť základné metódy práce, ale skladbu štúdia by si mal určovať do značnej miery sám. Nemal by byť obmedzený iba ponukou „svojho“ odboru. Rastúce počty (vynikajúcich) študentov, ktorí študujú dva odbory naraz, o niečom vypovedajú. Všade vo svete si odborníci lámu hlavu nad tým, ako udržať úroveň škôl. Ale napriek všetkým možným kritériám ju napokon najlepšie zabezpečí porovnanie, a to nielen v rámci republiky. Dnešní študenti vstupujú do spoločnosti, kde sa podmienky uplatnenia rýchlo menia. Staré povolania zanikajú a vznikajú nové, a i v tých, ktoré zostávajú, sú nároky z roka na rok vyššie. Podľa odhadov OECD budú viac ako dve tretiny nových pracovných miest príležitosťou vyžadovať vysokoškolské vzdelanie. Ale aké? To dnes ešte nikto presne nevie. Dokonca sa zdá, že práve v nových oblastiach a odboroch sa vyskytujú skôr dočasné príležitosti než celoživotné povolanie.

Pokusy usmerňovať dopyt po vzdelaní zlyhávajú, a je to možno dobre. Kto by sa dnes odvážil odhadnúť, aké budú pracovné možnosti o desať, o tridsať rokov? Ako sa vyvinie pracovný trh v otvorenej Európe? Vzhľadom na demografický vývoj sa aj naše vysoké školy budú musieť tomuto dopytu prispôsobiť. Aby svojich študentov nesklamali, mali by si starostlivo vyberať svoj vedecký dorast, čo napokon vždy robili, a tým ostatným ponúknuť pestrý výber možností. Vysokoškolské štúdium ako príprava na zamestnanie prestáva byť jednorazovou životnou etapou. Niekdajšie diaľkové štúdium rozhodne nebola hlúposť a dnes sa preň ponúkajú úplne nové technické možnosti.