Negatívne v každom smere

Príchod nového mesiaca zákonite znamená vyhodnotenie toho predchádzajúceho, a tak sme v posledných dňoch svedkami zverejňovania mnohých dôležitých makroekonomických ukazovateľov. Správy priťahujú oveľa väčšiu pozornosť, pretože sú prvými údajmi zahrňujúcimi aspekt prebiehajúcej vojny na Blízkom východe. Treba však podotknúť, že samotný vojenský konflikt sa týka iba poslednej tretiny predchádzajúceho mesiaca. Dosiahnuté výsledky však výrazne formovali počas prvých dvoch dekád tretieho mesiaca faktory vyplývajúce zo značnej neistoty, ktorá predchádzala samotnému konfliktu. Krátku eufóriu z rýchleho postupu spojeneckých vojsk k dobytiu Bagdadu v prvých dňoch vojny vystriedalo opäť napätie a vracajúca sa nedôvera. Logickým dôsledkom bol prepad spotrebiteľskej dôvery v eurozóne na úroveň naposledy zaznamenanú pred šiestimi rokmi, keď medzimesačný pokles predstavoval 0,6 percentuálneho bodu. Rovnaký vývoj mala spotrebiteľská dôvera v 15 krajinách Európske únie. Tento prudký zostup je porovnateľný s obdobím nasledujúcim teroristické útoky z 11. septembra 2001. Osobitne výrazný pokles v tomto smere si pripísalo Rakúsko. Na negatívnom vývoji sa najviac podieľal maloobchod.

Okrem všeobecnej neistoty posúva spotrebiteľské preferencie smerom k úsporám aj rastúca cenová hladina. Podľa predbežných výsledkov miera inflácie trávi už ôsmy mesiac nad 2-percentnou hladinou, ktorú si vytýčila ako cieľ Európska centrálna banka (ECB). Spotrebiteľské ceny vzrástli v marci medziročne o 2,4 %, čo predstavuje 11-mesačné maximum. Rastúca inflácia spôsobuje škrt cez rozpočet ECB, ktorej hlavným cieľom je cenová stabilita. Vzhľadom na vývoj realizácie plánov ECB o pokračovaní v znižovaní kľúčových úrokových sadzieb v apríli analytici spochybňujú a najbližšie uvoľnenie očakávajú na májovom, prípadne júnovom zasadaní banky.

Ani februárové údaje o vývoji nezamestnanosti nie sú v prípade eurozóny pozitívne. Sezónne očistená miera nezamestnanosti dosiahla za druhý mesiac úroveň 8,7 %, čo predstavuje 0,1-percentný medzimesačný a 0,6-percentný medziročný nárast. Nezamestnanosti v krajinách EÚ ostala na nezmenenej úrovni 7,9 %.

Pod očakávanú hladinu sa skĺzol aj index nákupných manažérov (PMI) eurozóny, keď sa poklesom z 50,1 na 48,4 bodu dostal pod hranicu oddeľujúcu rast od poklesu celkovej priemyselnej aktivity.

Predbežné odhady naznačujú, že rast ekonomiky v eurozóne by nemal presiahnuť 1,0 %, pričom pre 15 krajín EÚ je pravdepodobné, že rast nedosiahne ani túto úroveň.

Ľubica Martauzová