RUSKÁ RULETA V PODANÍ

Z každej doterajšej vládnej garnitúry by som mohol menovať minimálne desať

osôb, ktoré by si za svoju činnosť a výsledky mali sypať na hlavu nie popol,

ale radšej prezreté paradajky. Obdobne to platí aj o väčšine zákonodarcov.

Niekoľkí z nich sa už dostali a ďalší sú nádejnými čakateľmi na konflikt s

justičnou mocou za svoje privátne aktivity. Viac ako dosť z týchto ľudkov -

potentátov sa podpísalo pod to, že v tejto krajine sa väčšine občanov nežije

čoraz lepšie a dôstojnejšie. Zodpovednosť za to nenesú len vyššie menovaní,

ale aj odborová centrála. Za celkový vývoj a realitu, ktorá nezodpovedá

východiskovej pozícii. Aj za to, že minimálna mzda je tak hanebne nízko, ale

to jej reprezentácii nedochádza.

Krízový štáb odborovej centrály vzniesol v pondelok šesť požiadaviek voči

vláde SR na zmiernenie nepriaznivej sociálnej a ekonomickej situácie

zamestnancov a občanov SR. Tých šesť požiadaviek má byť reakciou na

reštrikčné opatrenia a cenovú reguláciu od začiatku tohto roka. Z nich má

prioritu zvýšenie minimálnej mzdy na 8100 korún slovenských, t. j. o

štyridsaťpäť percent. Ďalej krízový štáb žiada valorizáciu životného minima,

prídavkov na deti a dôchodkov o desať percent. O týchto a ďalších

požiadavkách chce rokovať KOZ na tripartite 15. apríla, avšak verejnosti

oznamuje už dnes, že o nátlakových akciách vyhlásených centrálou rozhodne

odborársky snem po veľkonočných sviatkoch.

Nielen zákonodarcovia majú imunitu - nedotknuteľnosť. Dá sa povedať, že

odborárski predáci sú chránení nemenej za svoju činnosť, ale aj nečinnosť.

Keby si tak v odborovej centrále zrátali, čo všetko v transformačnom procese

nezvládli alebo zbabrali. Príkladov je viac ako dosť. Tých pamätníkov

odborárskej nemohúcnosti, ktorá všakver niekomu aj z odborov pomohla

poriadne zbohatnúť, je viac ako našich hradov a zámkov. Tých šesť odborárskych

požiadaviek z pondelka voči vláde a de facto aj voči zamestnávateľom

naznačuje, že odbory sú mimo reality. Akoby nemali záujem o stabilitu a

najmä o tvorbu lepších podmienok pre život. Je totiž nesporné, že zmierňovanie

reštrikcií by viedlo k totálnej deštrukcii.

Ak nedostanú rozum a dôjde k nátlakovým akciám za tých šesť požiadaviek,

roztrasieme sa ako huspenina. Nie však z autority odborovej centrály, ale z

pochopenia tvrdosti ekonomických zákonov, ich dopadu na všetko živé aj neživé v tejto zemi,

a zároveň konečnej straty ilúzií o možnosti privodiť okamžité zlepšenie ihneď,

a zaraz kvalitu života podľa tých najpredstáv. Lenže, čo s tým, že na to už nemáme.

A predsa platí, že tam, kde nič nie je, tam ani smrť neberie. Ten odborársky pokus

o zmenu tejto pravdy pravdúcej podľa ruskej rulety môže však vyniesť aspoň nové

politické mŕtvolky a možno aj zemetrasenie...

Peter Kasalovský