Prečo Áno Európskej únii (49 - 51)

Zvykajme si na rôzne názory

Do ankety členov Hospodárskeho klubu (NEF) a nominovaných na jeho tohtoročné prestížne ocenenia Zlatý biatec a Prominent ekonomiky Prečo Áno Európskej únii dnes prispel svojimi myšlienkami Dušan Hordoš, predseda predstavenstva, Chemko, a. s., Strážske, Regina Ovesny-Straka, generálna riaditeľka a predsedníčka predstavenstva Slovenskej sporiteľne, a. s., a Jozef Hric, predseda Dozornej rady Tesla Liptovský Hrádok, a. s.

Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?

D. Hordoš: Som eurooptimista, a preto verím, že referendum o vstupe SR do EÚ bude úspešné. Vzhľadom na to, že je to výzva a príležitosť pre mladých (nemyslím tým na masívny odlev kvalifikovanej a odbornej pracovnej sily), ktorým sa vstupom SR do EÚ otvára cesta k väčšej sebarealizácii, môže byť viac ako 70 % zúčastnených. Členstvo v EÚ nám poskytne šancu patriť k centru európskej civilizácie.

R. Ovesny-Straka: Všetky doterajšie prieskumy hovoria, že na referende sa zúčastní potrebný počet občanov a veľká väčšina z nich bude hlasovať za vstup Slovenskej republiky do EÚ. Preto som, pokiaľ ide o výsledok referenda, zatiaľ optimistka.

J. Hric: Očakávam, že na referende sa zúčastní okolo 70 - 75 % oprávnených voličov a z nich bude za vstup SR do EÚ 72 - 75 %.

Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?

D. Hordoš: Očakávam, že EÚ by mohla byť rozšírená podľa časového plánu najneskoršie v máji 2004. Keďže v kandidátskych krajinách sa uskutočnia referendá, splnenie časového plánu bude záležať aj na ich úspešnosti.

R. Ovesny-Straka: Pevne verím, že bude. Inak by to bolo sklamanie nielen pre občanov nových členských štátov, ale aj pre obyvateľov dnešnej únie. Znamenalo by to, že predstavitelia únie nevedia dodržať slovo.

J. Hric: Predpokladám, že v máji 2004, čo by bolo pre SR výhodnejšie, pretože v súčasnosti Slovensko nie je dostatočne pripravené na vstup do EÚ. Pripravenosť nehodnotím podľa toho, čo deklarujú zodpovední politici za túto oblasť, pretože tí deklarujú, že sme pripravení (koalícia) alebo, že nie sme pripravení (opozícia), ale podľa toho, ako to vnímam a cítim ako podnikateľ a občan SR, moji najbližší spolupracovníci, členovia rodiny, moji priatelia a známi. Som presvedčený, že do mája 2004 môžeme ešte dobehnúť to, čo sme zameškali.

Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?

D. Hordoš: Tieto dve zoskupenia budú aj naďalej odkázané na spoluprácu, čo by v konečnom dôsledku mohlo pomôcť ich ďalšiemu ekonomickému rastu. Čo sa týka politickej spolupráce, prípadne vplyvu na ostatný svet, je to veľmi zložitá otázka, na ktorú je dnes skoro nemožné nájsť správnu odpoveď. Veľmi veľa bude závisieť od výsledkov riešenia irackej krízy a od politických postojov členských krajín EÚ, ale aj USA. To všetko môže vplývať aj na vnútornú reformu EÚ. Sám by som si želal, aby politický vplyv EÚ vo vzájomných vzťahoch s USA bol vyváženejší.

R. Ovesny-Straka: V súčasnosti je ťažké odhadovať vývoj vzhľadom na napätú medzinárodnopolitickú situáciu v súvislosti s konfliktom v Iraku. Nemyslím si však, že Európa bude v tom čase veľmi odlišná od tej dnešnej, aj keď nás čaká medzivládna konferencia o budúcej podobe EÚ a o európskej ústave. Zmeny, ktorých schválenie sa predpokladá, sa v čase rozširovania začnú len uskutočňovať. J. Hric: Nevnímam, ani napriek súčasným rozporom okolo postupu v prípade Iraku, ako dramatické to, že sú na konkrétny návrh riešenia rozdielne názory. Zvykajme si na to, že aj v zjednotenej Európe budú rôzne stanoviská na tú istú vec. Európa je stále rozmanitá, často nejednotná, ale aj ekonomicky zaostávajúca za USA, či už v oblasti dynamiky, vyspelosti technológií, ľudského potenciálu, takže vyznávať niektoré americké hodnoty bude pre Európu prospešné. Veď Severná Amerika je v podstate dielom Európanov. Tí tam priniesli určité európske hodnoty, ktoré boli veľmi dobre zintegrované, zmanažované a tie predurčili Ameriku tam, kde je dnes - na čele svetového spoločenstva ako rozhodujúca veľmoc.

Zaznamená dovtedy Európska únia „vnútornú reformu“?

D. Hordoš: Do nášho vstupu asi ťažko. Je však isté, že EÚ by po rozšírení mala z ekonomického hľadiska postupne posilniť, aj keď bude zo začiatku zápasiť s vnútornými problémami, ktoré určite nastanú po rozšírení. Prirodzená reštrukturalizácia sa uskutoční až v rozšírenej EÚ.

R. Ovesny-Straka: To je ťažká otázka, pretože sa nedá úplne predvídať, ako sa skončia debaty o Európskej ústave a budúcej podobe tohto súštátia. Vieme, že predstavy rôznych štátov sa od seba líšia, a preto sa nedá predpovedať, aká bude výsledná podoba dohody, dúfajme, že nejaká vôbec bude. Je tu však veľa otvorených otázok: chceme vôbec ďalšiu integráciu? Má mať únia spoločnú zahraničnú politiku? Ak áno, akú ? Kto bude rozhodovať medzi protichodnými záujmami, ktoré sú dnes zreteľné? Budeme mať v Európe daňovú harmonizáciu, budeme mať spoločné európske dane? Ako sa má spružniť trh práce? Budú občania bohatších štátov súhlasiť s väčšími transfermi do chudobnejších regiónov? Vynára sa tu množstvo otázok a je tu ešte veľká zmena súvisiaca s desiatimi novými členmi. Európska únia však zmeny potrebuje, najmä preto, aby sa naplnil cieľ byť do roku 2010 najdynamickejším ekonomickým zoskupením na svete.

J. Hric: Podľa môjho názoru musí. Práve zjednocovanie názorov a správne mechanizmy vedenia diskusií, aby boli primerane brané do úvahy nielen stanoviská „veľkých“ (Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko), ale aj názory a problematika malých, si bude vyžadovať, aby EÚ urobila kroky smerujúce k tomu, aby to nebol len ekonomický priestor s množstvom príkazov, nariadení a odporúčaní. Nemal by nastúpiť diktát Európskej komisie ani byrokratické riadenie z Bruselu, ale pružná, moderná, rýchla, ekonomicky sa zjednocujúca Európa.

Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?

D. Hordoš: EÚ sa neustále vyvíja. Do akej miery sa zmení jej charakter po rozšírení, bude veľmi záležať aj na úspešnosti procesov reštrukturalizácie v nových prijatých krajinách a na vývoji politickej situácie vo svete.

R. Ovesny-Straka: Európska únia by sa mala reformami zmeniť, jej hospodárstvo by malo byť konkurencieschopnejšie, trh práce by sa mal spružniť a úloha štátu v ekonomike by sa mala obmedziť. Mnohým sa to bude zdať ako príklon k anglosaskému modelu, ale pokiaľ má únia obstáť v celosvetovej konkurencii a zachovať si pozície aj v budúcnosti, zdá sa, že niet inej cesty. Reforma teda prinesie veľké zmeny v EÚ a rovnako rozšírenie o štáty strednej a východnej Európy jej dá novú tvár. Ťažisko únie sa posunie na východ a bude nutné odpovedať na ďalšie otázky. Rozšíri sa únia na Balkán a zahrnie aj Turecko? Aký bude postoj k Ukrajine, Rusku a k ďalším štátom bývalého Sovietskeho zväzu? Ako bude pokračovať integrácia v takomto veľkom a rôznorodom celku a pod. Čiže po rozšírení a po reformách tu bude už iná únia.

J. Hric: Tá istá podľa môjho názoru už nebude len preto, že sa rozšíri o pristupujúce krajiny, ale ani by nebolo dobré, aby bola tá istá, lebo po rozšírení bude mať okolo 450 miliónov obyvateľov, a to si už bude vyžadovať iné prístupy pri manažovaní takéhoto ekonomického priestoru. Musí sa zmeniť prístup rozhodovania, lebo tam budú veľké, ale aj malé štáty. Teda hľadanie kompromisov pri rozhodovaniach bude určite zložitejšie.

Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?

D. Hordoš: Slovensko už viac ako desať rokov prechádza obdobím hľadania a formovania novej vlastnej identity a vzťahu k iným. Hlavným ekonomickým princípom, na ktorom EÚ funguje, je voľný pohyb osôb, tovarov, služieb a pracovných síl medzi členskými krajinami. Členstvo v EÚ nám poskytne šancu patriť k centru európskej civilizácie. Po vstupe bude nasledovať fáza adaptácie, cieľom ktorej bude priblížiť sa k ekonomickej výkonnosti členských krajín EÚ. Som presvedčený, že aj Slovensko má šancu byť z dlhodobého pohľadu prínosom v tomto integračnom zoskupení. Treba si uvedomiť, že približovanie SR nebude k statickému cieľu, preto tento proces nebude krátkodobý a bude trvať desaťročia, kým sa hmotný životný štandard občanov SR dostane na súčasnú úroveň krajín EÚ. S tým sa však musíme zmieriť. Napriek tomu by sme sa mali efektívne pripravovať na vstup do EÚ a racionálne využívať šance a možnosti s tým spojené a zvládať riziká integrácie. Moje stanovisko vychádza z toho, že Slovensko možno porovnať s malými štátmi EÚ, ktoré ešte pred niekoľkými desiatkami rokov, pred vstupom do EÚ, boli zaostalejšie a chudobnejšie, v súčasnosti však dosahujú vysokú ekonomickú výkonnosť a patria medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce a konkurencieschopné ekonomiky.

R. Ovesny-Straka: Reálna pozícia Slovenska bude závisieť od jeho schopnosti dohodnúť sa s ostatnými na presadzovaní spoločných záujmov. Slovensko si musí vyjasniť, čo chce presadzovať, ktoré štáty by mohli byť jeho spojencami pri presadzovaní týchto záujmov a aká bude cena takéhoto spojenectva. Slovensko samotné by si malo vytvoriť a posilňovať pozitívny imidž, ktorý prispeje k upevneniu jeho pozície. V tomto smere má nezastupiteľné miesto umenie komunikácie, zjednotenie názorov politických strán.

J. Hric: Čiastočne taká, akú sme si už dosiaľ vyjednali prostredníctvom nášho hlavného vyjednávača pre vstup do EÚ. U Jána Figeľa vysoko hodnotím jeho osobný prístup a prínos, ktorý pre Slovensko dokázal vyjednať. Naša ďalšia pozícia sa bude odvíjať od toho, či dokážeme nadviazať na dosiahnuté výsledky v takých dôležitých oblastiach, ako sú napríklad dane, poľnohospodárstvo, slobodný pohyb osôb, životné prostredie, ktoré sú podľa môjho názoru určujúce pre naše ďalšie smerovanie.

V čom vidíte plusy nášho včlenenia do EÚ?

D. Hordoš: Máme rozvinutý export prevažne do EÚ a kandidátskych krajín, a preto všetky pozitíva z odbúrania ciel sa nám okamžite prejavia po vstupe. Pripravujeme sa na implementáciu štandardov a noriem EÚ so zameraním na chemickú legislatívu. Pozornosť orientujeme na kvalitu a environment, skvalitnenie manažmentu riadenia celej skupiny firiem Chemko a čiastočne aj kultúry podnikania. Vytvárame podmienky na vstup investorov do priemyselného parku v areáli Chemka. Dôležitú úlohu zohrajú aj jasné vlastnícke vzťahy.

R. Ovesny-Straka: Za najväčšie prínosy nášho vstupu do EÚ považujem to, že sa pre Slovensko a jeho občanov otvoria trhy EÚ s ich obrovskými možnosťami. Štyri základné slobody (aj keď s určitými obmedzeniami na začiatku) - sloboda pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu po celej únii, budú platiť aj pre slovenské firmy a občanov. To znamená veľké príležitosti a výzvy. To je najväčší prínos. Samozrejme, že prínosom sú aj zmeny legislatívy, ktoré často znamenajú lepšie zákony, ako aj tlak na ich uplatňovanie. Zintenzívňujú sa kontakty medzi ľuďmi zo Slovenska a EÚ, zlepšuje sa znalosť cudzích jazykov a kultúr. To všetko veľmi pomáha rozvoju Slovenska. Čo sa týka Slovenskej sporiteľne, my už v podstate v Európskej únii takmer sme, vďaka našej materskej Erste Bank, a výhody tohto blízkeho vzťahu už plne využívame v podobe skúseností, stáží a spolupráce s rakúskymi partnermi. Keď bude Slovensko členom EÚ, nebude to pre nás až taká veľká zmena.

J. Hric: Ako podnikateľský subjekt budeme mať plný prístup na trhy EÚ a ja i moji spolupracovníci sa budeme môcť plnšie napojiť na novú kultúru podnikania, života, na dokonalejšie technológie. Budú sa musieť, či sa nám to bude páčiť, alebo nie, vytvoriť ekonomické, právne, environmentálne, sociálne zázemia a predpoklady, aby sme boli s Európou kompatibilní, aby nás nové prostredie akceptovalo, všetko sa to bude veľkou mierou dotýkať aj môjho konkrétneho pracoviska. Medzi rozhodujúce zaraďujem hlavne väčší prílev zahraničných investícií a následne rýchlejší a trvalejší rast ekonomiky Slovenska.

Integračné mínusy?

D. Hordoš: Za hlavné považujem dovoznú náročnosť, nezanedbateľný podiel výrobkov s nízkym stupňom spracovania, relatívne nízky medziročný rast produktivity v porovnaní s rovnakým odvetvím v EÚ. Medzi ďalšie možno zaradiť požiadavky na investície do zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti, do vzdelávania, vyvolané ďalšími požiadavkami na zručnosť zamestnancov, do ochrany životného prostredia. Nezanedbateľná môže byť aj možná pasivita vyplývajúca z nenaplnených očakávaní, vplyvy z neriešenia rozdielov sociálno-ekonomickej úrovne regiónu východného Slovenska a konkurenčný tlak.

R. Ovesny-Straka: Z môjho pohľadu by bolo lepšie hovoriť o výzvach. Dá sa predpokladať, že vstup Slovenska do EÚ prinesie väčšiu konkurenciu aj v niektorých segmentoch bankového sektora. Na to sa už teraz pripravujeme. Tiež sa budeme musieť prispôsobiť niektorým požiadavkám EÚ. Čaká nás napríklad odanonymnenie vkladných knižiek, čo je veľký objem administratívnej práce.

J. Hric: Prevažná väčšina očakávaných mínusov (zvýšená konkurencia, vyššie nároky na kvalitu, odchod vzdelaných ľudí do zahraničia, nedostatočná jazyková pripravenosť) sa správnym manažovaním odstráni a následne sa z mínusu stane plus. Samozrejme nie zo dňa na deň, ale v dlhšom časovom horizonte nám budú prínosom aj tí, ktorí nás dnes opustia a následne sa so skúsenosťami vrátia. Za najväčšie mínus však považujem skutočnosť, že dosiaľ nie sú spracované a podnikateľom i občanom dané k dispozícii dosahové štúdie, ktoré budú konkretizovať naše možnosti aj obmedzenia. Až z nich bude môcť občan posúdiť plusy a mínusy. Dosahové štúdie podľa môjho názoru mali byť k dispozícii na druhý deň po skončení procesu vyjednávania. To považujem za dlh vlády a exekutívy, ktorá si to zrejme dostatočne neuvedomuje.

Dajú sa tie mínusy vnímať ako výzva obyvateľstvu?

D. Hordoš: Rozdielna sociálno-ekonomická úroveň regiónov, terajšia pasivita, nechuť podnikať a niesť riziko na jednej strane a závislosť od sociálnych dávok na druhej strane sa musí zásadne zmeniť.

Pre naše obyvateľstvo je to veľká výzva, občania sami musia objaviť hodnoty, ktoré ponúka členstvo v EÚ, a zatúžia po ich naplnení v každodennom živote. Konkrétnu podobu ciest Slovenska po integrácii do EÚ budú určovať ľudia, konkrétne politickí aktéri, a ich schopnosť riešiť kľúčové problémy. Podstatnými predpokladmi dosiahnutia žiaduceho ekonomického rastu Slovenska musí byť okrem iného boom nových odvetví, čo najväčší prístup k vzdelaniu a poznatkom, hlavne v odboroch náročných na ľudský a technologický kapitál, a následná aplikácia vedomostí v praxi. Faktom však ostáva, že EÚ môže poskytnúť Slovensku know-how, financie a podporu na projekty zásadného významu. Vstup do EÚ predstavuje jedinečnú historickú šancu a existenčnú potrebu, ktorá nemá z hľadiska národno-štátnych záujmov Slovenska rozumnejšiu alternatívu.

R. Ovesny-Straka: Podľa mňa výzva pre obyvateľov Slovenska je najmä v tom, aby čo najlepšie využili príležitosti, ktoré členstvo SR v EÚ ponúka. Únia je pre ľudí, a nie pre politikov, je to cesta, ako urobiť život na Slovensku v budúcnosti lepší a príjemnejší. EÚ prináša rozšírenie možností, priestor na voľbu. Treba sa však chopiť príležitosti, iniciatívne pristupovať k možnostiam, ktoré vstup do EÚ prináša. Sklamaný bude ten, kto si myslí, že keď bude SR členom EÚ, automaticky sa zlepší jeho životná úroveň. Prvé roky členstva prinesú aj určité nepopulárne kroky, rast niektorých cien, podniky budú musieť čeliť narastajúcej konkurencii. Pri tlaku na zvyšovanie efektívnosti sa môžu vyskytnúť problémy so zamestnanosťou. Na druhej strane však bude priestor na rozvoj a prosperitu subjektov, ktoré budú v konkurenčnom prostredí úspešné.

J. Hric: Dajú aj musia, pokiaľ pripravíme v regiónoch kvalifikovaných odborníkov, ktorí spracujú kvalitné projekty, kvalitné programy, tie budú úspešné a následne nám zaručia využívanie zdrojov EÚ v každom regióne.

Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom a profesionálnom živote?

D. Hordoš: Pre spoločnosť Chemko to bude znamenať ešte bližšiu cestu k zákazníkom, ale aj väčší konkurenčný tlak. Vyžiada si to spracovanie premyslenej investičnej a obchodnej stratégie s cieľom ďalšieho rastu na dlhší časový horizont. Celý môj profesionálny život je poznamenaný vzdelávaním, no napriek tomu očakávam aj v mojom profesionálnom živote určité smerovanie na zdokonaľovanie a adaptáciu na nové podmienky. Podstatne viac ako doteraz sa budem venovať aj sledovaniu integračného a pointegračného vývoja.

R. Ovesny-Straka: Členstvo SR v EÚ zmení v mojom pracovnom i osobnom živote z praktického hľadiska len málo. Trend približovania sa k EÚ je badateľný už niekoľko rokov a pociťovali sme ho na vlastných skúsenostiach. Bude to však veľká zmena z hľadiska pocitov a vnímania sveta, pretože náš kontinent, ktorý sme väčšinu nášho života videli ako rozdelený, urobí veľký krok k zjednoteniu. Žijem na Slovensku už osem rokov a myslím si, že svojou prácou som sa vždy snažila aj o to, aby sa táto krajina stala súčasťou zjednotenej Európy. Keď sa táto skutočnosť stane realitou, budem sa veľmi tešiť a s radosťou sledovať úspechy Slovenska v celoeurópskom rozmere.

J. Hric: Ak budem chcieť obstáť v nových podmienkach a ja chcem, určite to v profesionálnom živote zvýši nároky na moju odbornosť, prístupy, spôsoby rozhodovania. V krátkom časovom horizonte neočakávam zmeny v osobnom živote z členstva v EÚ. Tie prídu neskôr a som presvedčený, že budú pozitívne.

Peter Kasalovský