Prihlboko do peňaženky

Čo prináša očakávaný vstup do EMÚ

„Štatistika vykazuje vysoký nárast výdavkov na vycestovanie a my sa pýtame, kde tie výdavky sú,“ konštatoval jeden z majiteľov cestovných kancelárií. V minulom roku v obchodnej bilancii vzrástli devízové výdavky na cestovný ruch z 286,7 mil. USD na 442,2 mil. USD, pričom index 2002/2001 dosiahol hodnotu 154,2. V korunovom vyjadrení medziročný nárast bol takmer o desať percent nižší, ale aj tak prírastok medziročne presiahol 44 percent. Hlbší pohľad do problematiky potvrdzuje, že objemy výdavkov, ktoré vynakladajú cestovné kancelárie na zabezpečenie služieb pre svojich klientov v zahraničí, majú rastúci trend. Výdavky na organizovaný cestovný ruch kontinuálne medziročne narastajú, a to, vychádzajúc z údajov sledovaných NBS, rýchlejšie ako miera inflácie. V minulom roku sa organizovaný cestovný ruch podieľal na celkových výdavkoch na turistiku 14,9 percenta, pričom dosiahli hodnotu 65,9 mil. USD.

Z uvedeného vyplýva, že na výšku devízových výdavkov na cestovný ruch vplýva individuálna turistika, teda zámena slovenských korún na zahraničné meny, ktoré zamýšľajú minúť pri svojich turistických cestách do zahraničia. Počet vycestovaní našich občanov však už niekoľko rokov klesá. V roku 2000 klesol o 7,3 percenta, v roku 2001 o 11,1 percenta a v minulom roku o 5,6 percenta. Natíska sa otázka, či peniaze, ktoré obyvateľ Slovenska vykázal ako spotrebu na turistiku, sa skutočne aj tak minuli (vrátane nákupnej turistiky) alebo či za tým nie je skrytá snaha meniť slovenské koruny na voľne zmeniteľné meny. Odpoveď na túto otázku je dôležitá, pretože je významnou informáciou pre podnikateľov v cestovnom ruchu. Môže významnou mierou ovplyvniť nielen súčasný vývoj, ale aj smerovanie do budúcnosti. Naša spoločnosť očakáva nielen vstup do EÚ, ale aj do EMÚ (Európskej menovej únie) a ukazuje sa, že doterajší spôsob sledovania štatistických údajov z hľadiska potrieb cestovného ruchu je nedokonalý, ba dokonca krajne nevyhovujúci. Je najvyšší čas zamyslieť sa nad zavedením satelitného účtu, ku ktorého vedeniu sa naša republika zaviazala, ako aj nad potrebou zaviesť systematický prieskum aj v oblasti zahraničného pasívneho a domáceho cestovného ruchu. Bez kvalitných informácií je totiž každá podnikateľská vízia len fikciou, a to by si už naša spoločnosť ďalej dovoliť nemala.

Rudolfa Vallová

tabuľka:

Devízové výdavky na pasívny zahraničný cestovný ruch

2000 2001 2002

V mil. SKK 13 642,4 13 861 20 045

V mil. USD 295,3 286,7 442,2

Index rastu USD 97,1 97,1 154,2

Percentuálny podiel organizovanej turistiky 15,3 17,8 14,9

Zdroj: MH SR