Dosť bolo polovičatosti

Komentuje Vladimír Turanský

Znovuzvolený predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Sýkora považuje za najväčší problém samospráv nedostatočné financovanie presunutých kompetencií v oblasti školstva. Nevylúčil, že niektorí primátori alebo starostovia podajú sťažnosti za porušenie zákona i na súdy. Zákonná norma totiž stanovuje, že kompetencie financuje štát. Na sneme ZMOS predseda vlády Mikuláš Dzurinda nekonštatoval žiadne väčšie ťažkosti pri prenose kompetencií zo štátu na samosprávu. Nereagoval priamo ani na slová prezidenta Rudolfa Schustera, ktorý ho vo svojom vystúpení vyzval, aby starostom a primátorom povedal, ako bude doriešené financovanie samosprávy (tá z nedostatku financií už zavrela niektoré školy). Nie je záujmom vlády, aby šetrila na samosprávach, zdôraznil premiér. Zároveň predstaviteľov samospráv ubezpečil, že nepripúšťa žiadne polovičné riešenia. Žiaľ, takýto spôsob „riešenia“ nastal už vlani, čo dokumentoval aj samotný priebeh snemu. Veď reforma verejnej správy a neschopnosť štátu financovať prenos kompetencií sa na ňom stala ústredným bodom.

Starostovia a primátori upozornili, že niektorí štátni úradníci zámerne brzdia prechod kompetencií. Prístup niektorých úradníkov k reforme odzrkadlil aj výrok predsedu ZMOS, že minuloročné kroky reformy verejnej správy zvládli mestá a obce nie vďaka, ale napriek postupu niektorých predstaviteľov výkonnej moci. Ak by to bolo ináč, nemusel by si ani povzdychnúť, že keby všetci členovia vlády mali také prosamosprávne myslenie a vzťah k samospráve ako napríklad minister životného prostredia, pracovalo by sa ľahšie. Ak sa nemá šetriť na samospráve, tak prečo sú finančné suchoty? Súčasný spôsob financovania reformy verejnej správy majú podľa niektorých účastníkov snemu zaplatiť opäť občania daňami. Návrh ministerstva financií, podľa ktorého budú môcť od nasledujúceho roku obce zvýšiť dane z nehnuteľnosti až o stovky percent, sú príkladom, keď štát nedostatok zdrojov nahrádza úpravami prenášajúcich zodpovednosť na ľudí, obce a mestá. Tie tak majú byť vtiahnuté do hry, v ktorej sa postavia proti vlastným obyvateľom. V konečnom dôsledku môže utrpieť povesť miestnej samosprávy. Súčasnú situáciu v reforme preto sotva možno označiť za niečo, čo je prirodzené pri takejto veľkej organizačnej zmene. Schopnosť vyrovnať sa s ňou je najmä o reálnom pohľade na skutočnosť a následnej ochote realizovať inak správne rozhodnutia.