Ciele regionálnej politiky EÚ

Cieľ č. 1: Podpora rozvoja a štrukturálnych zmien regiónov, ktorých rozvoj zaostáva. Regióny, na ktoré sa vzťahuje tento cieľ, sú tie regióny, ktorých HDP na obyvateľa meraný paritou kúpnej sily je menší ako 75 % priemeru EÚ.

Cieľ č. 2: Podpora hospodárskej a spoločenskej premeny oblastí, ktoré čelia štrukturálnym ťažkostiam. Patria sem najmä oblasti, ktoré prechádzajú sociálnymi a ekonomickými zmenami v priemysle a službách, upadajúce vidiecke oblasti, mestské oblasti nachádzajúce sa v ťažkostiach a krízou postihnuté oblasti závislé na rybolove.

Cieľ č. 3: Podpora prispôsobovania a modernizácia politík a systémov vzdelávania, školenia a zamestnanosti prostredníctvom opatrení na podporu ľudských zdrojov. Oblasti spôsobilé na financovanie v rámci tohto cieľa sú oblasti, ktoré nie sú financované podľa cieľa 1.

Nástroje regionálnej politiky EÚ

- štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európska investičná banka a iné finančné nástroje

Štrukturálne fondy: Európsky fond regionálneho rozvoja - financuje infraštruktúru,

investície do tvorby pracovných príležitostí, miestne rozvojové projekty a pomoc malým a stredným podnikom

Európsky sociálny fond - podporuje návrat nezamestnaných a znevýhodnených skupín do pracovného života, najmä financovaním odbornej prípravy a systému podpory zamestnávania týchto skupín

Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EPUZF), usmerňovacia sekcia - podporuje opatrenia rozvoja vidieka v oblastiach cieľa č. 1

Finančný nástroj na riadenie rybolovu - pomáha adaptovať a modernizovať rybolovný priemysel

Kohézny fond (KF): poskytuje priame finančné prostriedky na individuálne projekty zamerané na zlepšenie životného prostredia a rozvoj dopravnej infraštruktúry.

EPUZF - záručná sekcia: prispieva k dosiahnutiu cieľa č. 2 podľa nariadenia Rady (ES) o podpore rozvoja vidieka z EPUZF upravujúce a rušiace niektoré nariadenia.

Najčastejšie otázky súvisiace s integráciou

Sú regióny pripravené na čerpanie peňazí z fondov EÚ?

- V každom regióne sa nachádza viac subjektov, ktoré sa zaoberajú rozvíjaním príslušného regiónu prostredníctvom rôznych projektov. Aktivity týchto subjektov by mali smerovať k využitiu možnosti čerpať finančné prostriedky z fondov EÚ. Z hľadiska efektívneho čerpania prostriedkov z fondov únie je dôležitá pripravenosť administratívnych štruktúr pre implementáciu programov. K príprave na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov slúžia aj predvstupové programy PHARE - ekonomická a sociálna súdržnosť (ECOSOC) a PHARE - cezhraničná spolupráca (CBC), realizované formou grantových schém, teda podobne, ako fungujú štrukturálne fondy.

Významnú úlohu v príprave regiónov na čerpanie peňažných prostriedkov z fondov EÚ zohrávajú vzdelávacie programy pre aktérov regionálneho rozvoja. Jedným z týchto programov je „Podporný vzdelávací program pre aktérov regionálneho rozvoja v novovytvorených regionálnych samosprávnych celkoch v Slovenskej republike“. Tento projekt vznikol v rámci slovensko-holandskej bilaterálnej spolupráce. Jeho cieľom je príprava regionálnej samosprávy na úspešnú realizáciu úloh a požiadaviek spojených s implementáciou štrukturálnych fondov Európskej únie.

Slabou stránkou pre prípravu a získavanie budúcej pomoci z podporných fondov EÚ je aj nepripravenosť územia, sídel a regiónov z hľadiska technicko-plánovacej dokumentácie, ktorá je nevyhnutná pre realizáciu rozvojových projektov a optimalizáciu využitia územia. V regiónoch nie je dostatok zdrojov na územnú prípravu, ale ani na projektovú prípravu a vypracovávanie štúdií uskutočniteľnosti, posudkov projektov z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie a pod.

Kľúčovými problémami z hľadiska odbornej a inštitucionálnej pripravenosti regiónov pre regionálny rozvoj sú:

ˇ nízky stupeň inštitucionálnej a partnerskej spolupráce

ˇ nedostatočné odborné profesionálne kapacity

ˇ rozdrobenosť a nekoordinovanosť aktérov v regionálnom rozvoji

ˇ nedostatočne rozvinuté partnerstvá a absencia partnerských sietí a ich kapacít

ˇ nedostatočná inštitucionálna pripravenosť na implementáciu podpory

ˇ nepripravenosť plánov, programov, projektov

ˇ nedostatok zdrojov na budovanie inštitucionálnych a odborných kapacít

ˇ nedostatok zdrojov na programovanie, plánovanie projektov a štúdie

ˇ nedostatok skúseností a nedôvera novým mechanizmom a nástrojom podpory

ˇ absencia komunikačnej a informačnej regionálnej infraštruktúry

ˇ absencia systémovej prípravy a vzdelávania odborníkov

ˇ absencia dosahu regionálnej samosprávy na štátne regionálne inštitúcie

ˇ absencia uceleného systému poradenstva

ˇ nedostatočná informovanosť a propagácia zmien a nových mechanizmov podpory regionálneho rozvoja (APRR)

Akým spôsobom sa vyberajú projekty, ktoré budú financované z fondov?

- Spôsob predkladania projektov bude stanovený v smernici, ktorú pripraví Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Výber projektov bude prebiehať podľa vopred stanovených pravidiel.

Aký projekt má šance na úspešné posúdenie?

- Šance na úspešné posudzovanie má projekt, ktorý je hotový na okamžitú implementáciu. Projekty musia byť vypracované na základe projektových formulárov a inštrukcie pre predkladateľov, ktoré materiály sú súčasťou výzvy na predkladanie projektov. V oblasti cezhraničnej spolupráce musia mať projekty cezhraničný dôsledok, t. j. že existuje zrkadlový projekt na druhej strane hranice, alebo ide o spoločný projekt.

Kto môže pomôcť pri vypracovaní projektu?

- Pomoc pri vypracovaní projektov môžu poskytnúť ziskové a neziskové subjekty, organizácie, pracovníci odborných inštitúcií, vysokých škôl, obchodných komôr a inštitúcií pracujúcich v predmetnom odbore. Medzi neziskové patria aj integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr (RRA), euroregionálne združenia a organizácie tretieho sektora, úrady samosprávnych krajov. Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr momentálne pozostáva z 23 agentúr, ktoré sú nositeľmi inštitucionálnej koordinácie v príslušných regiónoch a majú aktivizovať ekonomický rozvoj regiónu. Euroregionálne združenia fungujú v prihraničných oblastiach a ich prvoradým cieľom je rozvíjať príslušný cezhraničný región.

Koľko trvá realizácia projektu od jeho schválenia?

- Pri riadení štrukturálnych fondov platí tzv. „pravidlo n+2“. V praxi to znamená, že projekt schválený do konca daného programovacieho obdobia môže byť ukončený do dvoch rokov od ukončenia tohto programovacieho obdobia. V prípade Slovenska teda projekty schválené do konca skráteného programovacieho obdobia (roky 2004 - 2006) budú môcť byť realizované a ukončené až do konca roka 2008. Záverečné správy o projektoch budú musieť byť odovzdané do Bruselu do konca júna 2009. Iné obmedzenia v súvislosti s časom potrebným na realizáciu projektu momentálne nie sú stanovené.

Ako sa dá zabrániť prípadnému klientelizmu pri rozhodovaní o žiadostiach pre štrukturálne fondy?

- Jednou z podmienok pri spracovávaní Národného rozvojového plánu a operačných programov bolo uplatnenie princípu transparentnosti, na základe ktorého by sa malo zabezpečiť posudzovanie projektov prostredníctvom monitorovacieho systému. Ten umožní objektivizáciu a spätnú kontrolu všetkých projektov podieľajúcich sa na napĺňaní cieľov a opatrení NRP

a operačných programov.

Ako bude zabezpečené spolufinancovanie projektu zo strany subjektov SR?

- Pri čerpaní finančných prostriedkov z jednotlivých fondov EÚ sa uplatňuje princíp doplnkovosti, na základe ktorého sa na financovaní musia podieľať všetci aktéri. EÚ pri získavaní prostriedkov z jednotlivých fondov uplatňuje tzv. modelový prístup s presne stanovenými pravidlami spoluúčasti z národných zdrojov (pri čerpaní finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov sa uplatňuje model 75 na 25, kde 75% sa podieľa EÚ a 25% národné zdroje). Pri Kohéznom fonde sa uplatňuje model 50 na 50, kde polovica ide zo zdrojov EÚ a polovica zo zdrojov štátneho rozpočtu SR.V súčasnosti pri príprave rozpočtu si jednotlivé relevantné riadiace jednotky uplatňujú finančné prostriedky vo svojich kapitolách.

Môže byť sankcionovaný žiadateľ, ktorý peniaze použil na iný účel, aký určil v projekte?

- Áno. V zmluve o poskytnutí účelovej dotácie na projekt má poskytovateľ vyhradené právo kontrolovať účel využitia finančných prostriedkov poskytnutých na projekt.

V prípade, že žiadateľ použije peniaze na iný účel, aký určil v projekte, projekt môže byť zastavený a žiadateľ musí vrátiť finančné prostriedky.

Ako sa dá zabrániť tomu, aby niekto žiadal na ten istý účel viackrát podporu cez jednotlivé ministerstvá? Bude existovať nejaký monitorovací systém?

- V zmysle Nariadenia ES 1260/99 sa monitorovanie vynakladania prostriedkov zo štrukturálnych fondov uskutoční prostredníctvom IT monitorovacieho systému pre štrukturálne fondy. Ide o ucelený informačný systém, ktorý v návrhu zadávacích podmienok zohľadňuje:

1. programovanie (v gescii MVRR SR)

2. monitorovanie účinnosti (v gescii MVRR SR)

3. finančné riadenie (v gescii MF SR)

V súčasnosti prebieha finalizácia prípravy zadávacích podmienok na vypísanie tendra pre IT monitorovací systém pre štrukturálne fondy, s cieľom presne zadefinovať ich vecný obsah, aby nedošlo k ohrozeniu procesu kontrahovania a zabezpečenia transparentnosti tendra.

Kto môže žiadať pomoc zo štrukturálnych fondov?

- neziskové organizácie

- mimovládne organizácie

Typy konečných prijímateľov budú špecifikované v jednotlivých programových doplnkoch.

Ktoré zákony súvisiace s využívaním štrukturálnych fondov treba zmeniť do konca roka?

- Zosúladenie právnych noriem SR s legislatívou EÚ je dlhodobý proces. Jednotlivé aktivity s ním súvisiace sa realizujú podľa stavu a smerovania prístupových rokovaní a od očakávaných zmien. Do budúcnosti sa predpokladajú úpravy zákonov o verejnom obstarávaní, o štátnej pomoci a zákona o podpore regionálneho rozvoja. Keďže však samotná EÚ je dynamicky sa meniaci systém, čas určite prinesie nutnosť aktualizácie ďalších právnych noriem.

Na čo konkrétne je možné používať prostriedky zo štrukturálnych fondov?

Existujú štyri štrukturálne fondy:

a) Európsky fond pre regionálny rozvoj

b) Európsky sociálny fond

c) Európsky poľnohospodársky usmerňovací a garančný fond

d) Finančný nástroj pre usmernenie rybného hospodárstva

Každému z nich prislúchajú vlastné oblasti, pre ktoré poskytujú prostriedky.

ad a) - infraštruktúra (zdravotníctvo, vzdelanie, transeurópske siete, telekomunikácie), investície vytvárajúce pracovné príležitosti a pomoc malým podnikom, opatrenia na zníženie rozdielov v úrovni rozvoja regiónov a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov

ad b) - prostriedky na zaradenie nezamestnaných a znevýhodnených sociálnych skupín do pracovného života, boj proti dlhodobej nezamestnanosti, uľahčenie integrácie mladých ľudí, adaptácia pracujúcich na procesy modernizácie v priemysle, zdokonalenie rovnakých príležitostí pre ženy, integrácia postihnutých osôb do pracovného života

ad c) - financuje opatrenia na rozvoj vidieka, pomoc farmárom najmä v zaostávajúcich regiónoch

ad d) - pomoc pri adaptácii a modernizácii rybného hospodárstva, podpora regiónom, ktoré čelia štrukturálnym spoločensko-hospodárskym problémom spojeným s reštrukturalizáciou odvetvia rybného hospodárstva

Aký je rozdiel medzi predvstupovými a štrukturálnymi fondmi?

- Predvstupové fondy sú finančné prostriedky Európskej únie poskytnuté kandidátskym krajinám. V procese pristupovania SR do EÚ zohrávajú mimoriadnu úlohu, pretože využívanie programov, ktoré čerpajú finančné prostriedky z predvstupových fondov, predstavuje prípravu inštitúcií na centrálnej a regionálnej úrovni na čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov po vstupe do EÚ.

Čo je Kohézny fond? Na čo sú určené prostriedky z Kohézneho fondu (KF)?

- Kohézny fond je založený na princípe projektov, t. j. poskytuje podporu priamo na projekty a nie na programy, ako štrukturálne fondy. K využitiu pomoci z KF sa vypracuje strategický materiál - Stratégia kohézneho fondu. KF je zameraný na znižovanie rozdielov na národnej úrovni medzi členskými krajinami EÚ. Ako taký sa zameriava v prvom rade na financovanie veľkých projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry a životného prostredia v hodnote minimálne 10 mil. EUR. V programovacom období 2004 až 2006 by mali byť financované veľké projekty v týchto dvoch oblastiach, ktoré sú už zadefinované na národnej, t. j. centrálnej úrovni. Prvým a najdôležitejším predpokladom čerpania finančných prostriedkov z KF je vypracovaná a v Bruseli akceptovaná Stratégia pre Kohézny fond. Ide o programovací dokument, od ktorého sa programovanie a implementácia projektov v rámci KF odvíjajú. Predpokladom schválenia projektu v Bruseli je jeho súlad so Stratégiou. Stratégia pre KF za oblasť dopravy bude vypracovaná Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR. Projekty v rámci dopravnej infraštruktúry budú úspešné, len ak sa budú v sebe reflektovať priority, ktoré sú v nej zadefinované. Stratégiu pre KF za oblasť životné prostredie vypracuje Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Pri projektoch predkladaných v rámci KF platí princíp 50 na 50.

Kedy bude hotová stratégia pre Kohézny fond?

- Stratégia pre Kohézny fond bude vypracovaná na základe parciálnych stratégií rezortov dopravy a životného prostredia.

- MDPT SR už má vypracovanú svoju stratégiu, táto ešte nie je v súlade s Vademecum pre KF, na zosúladení sa pracuje.

- MŽP SR zatiaľ nemá vypracovanú svoju stratégiu, keďže čaká na výstupy technickej asistencie v oblasti riešenia verejno-súkromného partnerstva pri tuhých odpadoch a ochrane ovzdušia. Predpokladaný termín predloženia stratégie je koniec druhého, resp. začiatok tretieho štvrťroku 2003.

Čo je úlohou regionálnych rozvojových agentúr (RRA)?

- Aby sa dosiahlo integrované a efektívne využívanie prostriedkov určených na rozvoj regiónov z rozličných zdrojov, najmä zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu samosprávnych orgánov a z predvstupových a neskôr štrukturálnych fondov EÚ, bola vytvorená Integrovaná sieť RRA. V súčasnosti do tejto siete je zaradených 23 RRA, ktorých základnou úlohou je orientácia na rozvoj regiónov v súlade s regionálnymi operačnými programami. Táto sa plní predovšetkým prostredníctvom nasledovných činností:

- poskytovanie konzultačných služieb, predovšetkým poradenstva z predvstupových a štrukturálnych fondov,

- po vyhlásení výzvy na podanie projektových návrhov zabezpečenie prísunu projektov na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR („project-pipeline“),

- plnenie ďalších konkrétnych úloh určených Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR a zahrnutých v pláne činnosti agentúry na príslušný rok.