Sociálny fond a jeho tvorba

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Som zamestnankyňou verejnej služby a popritom som dostala ponuku vykonávať pedagogickú činnosť na vysokej škole. Môžem učiť, teda vykonávať pedagogickú činnosť aj bez súhlasu zamestnávateľa alebo len s jeho súhlasom?

- Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 tohto zákona (napríklad na ministerstvách, v štátnych fondoch, v Sociálnej poisťovni atď.), a ďalší vedúci zamestnanci, u ktorých to určuje pracovný poriadok, nesmú podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členmi riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb. Obmedzenie vykonávať inú zárobkovú činnosť sa však nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorých zriaďovateľom je obec, na činnosť vedeckú, pedagogickú, lektorskú, prednášateľskú, publicistickú, literárnu alebo umeleckú, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní a na správu vlastného majetku alebo na správu majetku svojich detí. Činnosť znalca alebo tlmočníka môže štatutárny zástupca vykonávať iba vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán alebo pre obec. Z uvedeného vyplýva, že určité obmedzenia sa vzťahujú iba na vedúcich zamestnancov, avšak s výnimkou uvedených činností, teda s výnimkou výkonu pedagogickej činnosti.

Vo vašom prípade udelenie súhlasu zo strany zamestnávateľa je rozhodujúcou skutočnosťou iba v súvislosti s tým, či pedagogickú činnosť budete vykonávať v rámci pracovného času, keď vykonávate verejnú službu, alebo mimo pracovného času výkonu verejnej služby. Zároveň je potrebné rozlišovať, či pedagogickú činnosť budete vykonávať v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy alebo na základe dohôd mimo pracovného pomeru, čiže na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce.

V prípade, ak pedagogickú činnosť budete vykonávať v rámci pracovného času výkonu verejnej služby, na základe vašej žiadosti podľa § 141 ods. 3 ZP vám zamestnávateľ môže (ale nemusí) poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy, tzv. neplatené pracovné voľno. V tomto prípade je teda potrebný súhlas vášho zamestnávateľa. V prípade, ak pedagogickú činnosť budete vykonávať mimo pracovného času výkonu verejnej služby, súhlas zamestnávateľa nepotrebujete.

Podľa § 252 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 165/2002 Z. z. (ďalej len Zákonník práce „ZP“) pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas ustanovený v § 85 ods. 6 ZP je v období od 1. apríla 2002 do 31. marca 2007 najviac 58 hodín týždenne, a to aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov na základe pracovnej zmluvy. To znamená, že ak budete vykonávať pedagogickú činnosť v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, váš pracovný čas z hlavného pracovného pomeru - teda verejnej služby vrátane pracovného času z pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy na výkon pedagogickej činnosti nesmie presiahnuť 58 hodín týždenne (pre obidvoch zamestnávateľov).

V prípade, ak pedagogickú činnosť budete vykonávať na základe dohôd mimo pracovného pomeru, čiže na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, pracovný čas pedagogickej činnosti vykonávanej na základe týchto dohôd sa do týždenného pracovného času nezapočítava. To znamená, že pracovný čas z hlavného pracovného pomeru - výkonu verejnej služby - budete mať 40 hodín týždenne a pracovný čas z pedagogickej činnosti na základe dohody o pracovnej činnosti budete mať 20 hodín týždenne (úhrnne 60 hodín týždenne, čo je viac ako 58 hodín týždenne).

Naša firma okrem zamestnancov v pracovnom pomere na základe pracovných zmlúv zamestnáva viacerých zamestnancov na základe mandátnych zmlúv, ako aj na základe zmlúv o vytvorení diela na základe autorského zákona. Zahŕňajú sa ich honoráre a odmeny do základu na určenie povinného prídelu do sociálneho fondu?

- Tvorbu a následné použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Sociálny fond tvorí zamestnávateľ v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Zamestnávateľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo miestom podnikania a právnická osoba so sídlom na území SR, kde zamestnanec je v pracovnom alebo služobnom pomere (§ 2 cit. zákona).

Zamestnancom podľa § 11 Zákonníka práce je fyzická osoba, ktorá vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu v pracovnom pomere, ktorý od 1. 4. 2002 vzniká iba na základe pracovnej zmluvy. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov zamestnancom je fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere a vykonáva verejnú službu k zamestnávateľom uvedeným v § 1 ods. 1 tohto zákona, čiže napríklad na ministerstvách a v ostatných ústredných orgánoch štátnej správy, v štátnych fondoch, v Sociálnej poisťovni, v Národnom úrade práce, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, v Spoločnej zdravotnej poisťovni, v Slovenskom pozemkovom fonde atď.

Podľa § 16 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu. Z uvedeného vyplýva, že osoby vykonávajúce činnosť pre vašu organizáciu na základe mandátnej zmluvy a na základe autorského zákona sa za zamestnancov na účely zákona č. 152/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov nepovažujú. Na základe tejto skutočnosti možno konštatovať, že ak fyzické osoby (zamestnanci) nevykonávajú činnosť v pracovnom pomere (na základe pracovnej zmluvy) alebo v služobnom pomere, na tvorbe, ani na čerpaní sociálneho fondu sa nezúčastňujú.

JUDr. Z. Macková, PhD.