PROCES OČISTY

S odstupom šiestich týždňov zverejňujeme voľné pokračovanie rozhovoru šéfredaktora Hd so zástupcom riaditeľa Úradu justičnej polície plk. Jozefom Šátekom. Dvadsaťpäť rokov je policajtom. Nebude to preňho zamestnanie, ale najskôr povolanie, ba takmer poslanie. Obaja aktéri tohto materiálu si potvrdzujú aj výhodnosť moderných spojových služieb, osobitne internetu.

Váš Úrad justičnej polície bol viackrát obvinený, že sa jeho pracovníci vyjadrujú k obvineným ako keby boli vinní, de facto odsúdení. Zalistujete si v minulosti a priblížte niektoré z prípadov „zla“, teda hospodárskej kriminality a zločinu pred 1990. rokom a po ňom?

Plk. J. Šátek: Občania majú právo na informácie, a to sa týka aj výsledkov vyšetrovania. Zverejnenie informácie, že sa vykonáva vyšetrovanie určitej trestnej veci alebo, že bol niekto v danej veci obvinený, má veľkú preventívnu hodnotu. Súhlasím, že všetko s mierou, ale nerobme z prezumpcie neviny ústavnú prekážku zverejniť základné informácie o priebehu a výsledkoch vyšetrovania, nevynímajúc ani identifikáciu konkrétnej osoby obvinenej z trestného činu. Ak si chcem spomenúť na niektoré známe prípady hospodárskej trestnej činnosti pred novembrom 1989, tak sa pri spomienkach musím pousmiať. Vtedy existovali „veľké“ podvodíky v rozsahu 20-tisíc korún. Keď sme pracovali na prípade so škodou pol milióna, tak sme vytvorili vyšetrovací tím. Najväčšie prípady boli tzv. prefakturácie v súvislosti s nevykonanými prácami pridružených výrob pri JRD. Po roku 1989 sa celá oblasť hospodárskej trestnej činnosti nepredstaviteľne zmenila. Len spomeniem: odber tovarov zo štátnych podnikov na fingované faktúry prostredníctvom bielych koní, fyzická likvidácia týchto koníkov, úverové podvody, podvody v rámci malej privatizácie tzv. holandskou dražbou, únik daní a cla fingovaným vývozom liehu a jeho odpredaj na tuzemskom trhu, únik daní a cla dovozom tzv. ľahkých vykurovacích olejov, finančné machinácie zneužitím tzv. klíringového účtu medzi ČR a SR, výpalníctvo, vraždy na objednávku, obchod so zbraňami, s bielym mäsom, podvody s vrátením DPH, podvody prostredníctvom nebankových subjektov, podvody v súvislosti s veľkou privatizáciou ...

Taký Balzac povedal, že tam, kde je bohatstvo, treba hľadať aj zločin. A ten ako taký je stálou témou pre všetky médiá. Pomaly to vyzerá tak, že v ľudskej činnosti má prioritu. Ako keby dobro nebolo zaujímavé. Stačí si od popoludnia do polnoci zapnúť televízor a celý rad staníc vyprodukuje každodenne desiatky zločinov a nespočetne obetí. Pomaly budeme môcť elektronické médiá považovať za „školu zločinu“. Nevidí sa vám to ako policajtovi zvrátené?

Plk. J. Šátek: Osobne som presýtený tematikou spojenou so zločinom. Preto mi je proti srsti, keď polovica času domácich televíznych správ je výpočtom spáchaných zločinov, opäť sa cítim v práci, akoby som čítal denné policajné hlásenie. Chápem však občanov, že vzhľadom na

rozsah zločinnosti

na Slovensku vo zvýšenej miere očakávajú konkrétne postihy týchto zločincov. Je na nás policajtoch, aby sme konali v toľkých prípadoch, že i bežný občan bude časom znechutený a i médiá budú nútené znížiť túto ponuku.

Nepôsobíte ako zločinom zdeptaný človek. Odhaľujete ho s väčším-menším úspechom, ale nové pribúdajú priam geometricky. Nemusí predsa vždy ísť o hrdelné zločiny či zločiny s miliónovými škodami, ale viac-menej nestrestateľnú agresivitu, ktorá nie je poškodenými oznamovaná. A keď je, tak na ňu nemá polícia sily a prostriedky. Nemálo občanov, ktorí nemajú problém s poriadkom - občianskou disciplínou a rešpektovaním zákonov, sa nazdáva, že vediete donkichotský boj.

Plk. J. Šátek: V spoločnosti sa vždy v pravý čas objavia v danej oblasti tí chápajúci potreby doby a keďže ich je na začiatku ako šafranu, tak sa to javí donkichotsky. Som presvedčený, že podobne zmýšľajúcich a konajúcich ako ja je viac a niektorí len potrebujú povzbudiť, osloviť, zahnať obavy. Kyvadlo zla sa zastavuje a vracia sa na opačný pól.

Jeden zo známych umelcov povedal, že v minulom režime platilo, ... kto nekradne, ten okráda svoju rodinu. Vy ani ja sme nemali šancu správať sa podľa takejto zľudovenej múdrosti. Že by totalita nebola v boji so zločinom totalitou? To k minulosti, odliadnuc od vtedajších účelových zákonov. Je tu problém celkového ovzdušia v spoločnosti, nebodaj kultúrnosti a tradícií, alebo sú naše zákony chabé, neadekvátne pomerom situácii alebo...?!

Plk. J. Šátek: Už dosť slaboduchých vyjadrení, že aj by sme chceli, len tie zákony... To je skôr o neodbornosti, neschopnosti, nechuti, bojazlivosti. Pritom nepopieram, že niektoré normy treba skvalitniť, ale tie nebudú nikdy úplne dobré. Väčší problém vidím v morálnom marazme, kde sa slovenská spoločnosť dostala. Zvykli sme sa

klaňať modlám

predstavujúcim bohatstvo a zamieňame ho s morálnou čistotou. Premena spoločnosti odbrzdila morálne zásady a značná časť občanov uprednostnila majetok. Teraz sa nám v hlavách začína rozjasňovať a žiada sa nám vážnosti, úcty, spravodlivosti, ľudského citu. To

je o životných hodnotách a o skultúrňovaní spoločnosti.

Roky bol v centre pozornosti niekdajší pracovník mzdovej učtárne v socialistickom kombináte, neskôr viceprezident a potom človek s hlavným slovom vo VSŽ. Človek, ktorý bol v najvyššej štátnej sfére, a bol považovaný za miliardára. Napokon obvinený a odsúdený za nezákonnú rekonštrukciu či modernizáciu domu v Banskej Štiavnici. Zosnul a všetko sa skončilo, odhliadnuc od nechutných prestreliek okolo dedičstva po ňom. Je to tak? Bol a má byť Alexander Rezeš čistý pred verejnosťou?

Plk. J. Šátek: Nie som vôbec kompetentný vyjadrovať sa k určitej zosnulej osobe a jej možnom konaní v predchádzajúcich rokoch. V tomto prípade je potrebné rešpektovať zásadu prezumpcie neviny, takže ak sa niečo na verejnosti len hovorí a nie je to podložené výsledkami vyšetrovania, nie sú obvinené konkrétne osoby a následne tieto neboli postavené pred súd a právoplatne odsúdené, pozeráme sa na nich ako na bezúhonných občanov. To, čo si však skutočne občania myslia, to už je na ich uvážení.

Jestvujú aj ďalšie kauzy, ktoré sa vlečú roky. Kedysi Al Caponeho odsúdili za krátenie daní a ostatné sa riešilo „na pochode“. Celý rad z obvinených z trestnej činnosti a vyšetrovaných vo väzbe akoby páchali len veľké trestné činy, ktoré sa aj inde vo svete vlečú roky. Keď sú postavení pred súd - odsúdení, tak to už nemá citeľný účinok na spoločnosť. Nehovoriac už o náhrade škôd postihnutým trestnou činnosťou.

Plk. J. Šátek: Al Caponeho kým konečne obvinili, tak vyšetrovanie prebiehalo niekoľko rokov. Z tohto dôvodu by som až tak veľmi neobviňoval našu políciu z pomalosti. Sú trestnoprocesné limity procesu vyšetrovania, ktoré musia byť dodržané a bez ich realizácie by došlo k porušeniu práv účastníkov. Pre

budúcnosť bude potrebné zamyslieť sa nad tzv. pokračovacím trestným činom, znížiť

množstvo dôkazov

potrebných na postavenie osoby pred súd, limitovať zbytočné procesuálne inštitúty, ktoré sa zneužívajú na predlžovanie vyšetrovania. Napriek týmto legislatívnym problémom si bude musieť slovenská verejnosť zvyknúť, že veľké a zložité prípady si vyžadujú primeraný čas, ktorým je i niekoľko rokov.

Aj keď sme ako vydavateľstvo poškodení spoločnosťou Sun, a. s., tak sa musím spýtať na osud J. Šikrhu, t. č. vo vyšetrovacej väzbe. Jeho manželka posiela aj nám obsiahle a nie nezaujímavé informácie o komplote proti nemu. Vyparili sa však desiatky miliónov alebo boli premiestnené, a cesty k nim sú už zarúbané?! Dokonca podal trestné oznámenie na konkrétnu osobu, že si objednala jeho likvidáciu. To, čo spísal vyšetrovateľ do uznesenia, je vskutku na úškrn. Vyšetrovanie trestnej činnosti v nebankových subjektoch, to je téma. Niektorí z aktérov sú tiež vo vyšetrovacej väzbe, ale aj mimo, avšak čas beží. Kedy predpokladáte koniec vyšetrovania káuz B.M.G. a Horizont, AGW a iných? Majú spoločného menovateľa?

Plk. J. Šátek: Práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcej odpovedi vyšetrovanie prípadu nebankového subjektu B.M.G. a Horizont, ktoré, mimochodom, trvá od začiatku februára 2002, čiže niečo vyše roka, bude ešte trvať najmenej rok možno dva. Spoločným menovateľom trestnej činnosti spáchanej nebankovými subjektmi je, ako pri každom podvode, schopnosť podvodníkov oklamať ľudí a zdá sa mi, že

ľudia ešte nedozreli na to, aby boli pri nakladaní so svojím majetkom opatrnejší a nenechali sa nablázniť rýchlym a bezprácnym ziskom.

Je tu tiež kauza Drukos. Zakladateľ tohto družstva, neskôr akciovej spoločnosti s niekoľko miliardovým obratom, teda donedávna úspešný podnikateľ F. Mojžiš verejne obvinil občana - t. č. podpredsedu NR SR P. Ruska z viacerých nečestných aktivít. Zaznamenali sme, že občan P. Rusko bol vypovedať a odvtedy nastalo mlčanie. Teraz je síce v domácom liečení s vysokým krvným tlakom, ale takýto tieň na ústavnom činiteľovi je faktom. Dokedy bude ten tieň tieňom?

Plk. J. Šátek: Nebudem predbiehať udalostiam a preto len toľko, že urobíme všetko pre to, aby vyšetrovanie bolo vykonané rýchlo a objektívne.

Traumatizujúcou či skôr nekonečnou kauzou sú obvinenia voči bývalému riaditeľovi SIS I. Lexovi. Ak sa nemýlim, tak ešte nejestvuje ani jeden právoplatný rozsudok. Ako to vnímať s odstupom piatich rokov, keď ako poslanec NR SR bol obvinený z viacerých trestných činov a daný do väzby...?

Plk. J. Šátek: Myslím, že takáto otázka by mala smerovať voči tým sudcom, ktorí už dlhý čas majú pridelené obžaloby, pričom nebolo výnimkou, keď sudca nevytýčil súdne pojednávanie aj niečo vyše roka. Čo povedať na to, že po mesiacoch sudca

chce vec zastaviť,

potom rozhodne o vrátení veci prokurátorovi, Najvyšší súd SR pre nedôvodnosť prikáže súdu vo veci ďalej konať a rozhodnúť, súd tak nekoná a vec odstúpi nižšiemu súdu, ktorý ho opäť vráti pôvodnému súdu a tento po vyše dvoch rokoch ešte nenariadil súdne pojednávanie.

Vy sa venujete osobitne závažnej trestnej činnosti, to je vrchol kryhy, ktorá robí veľké a neraz až neodstrániteľné škody, predovšetkým na zdraví spoločnosti. Problémy s justíciou pre majetkovú trestnú činnosť (a nejde o guľôčky!) majú však aj mnohí z tých, čo boli na novembrových námestiach, ale aj bývalí členovia vlád a celý rad súčasných prominentov. Že by politika bola vždy a všade spojená s rozmnožovaním sa majetkov a mohli by sme hovoriť o „Balzacovej pravde“?

Plk. J. Šátek: Podľa klasika, ale to už iného ako Balzaca, sú peniaze vždy až na prvom mieste. Aj keď veci nie sú porovnateľné, určitá podoba tu je v politickej reprezentácii a jej snažení: v rokoch slovenského štátu - arizácia, socialistického štátu - kolektivizácia a Slovenskej republiky - privatizácia. Bohužiaľ, aj v novodobej histórii Slovenska sme sa nevyvarovali chýb minulosti, keď prerozdelenie majetku malo skôr nádych rozkrádania ako naštartovania podnikateľského sektora. Aj keď nebolo možné úplne zabrániť

zneužitiu privatizačných procesov, podľa môjho názoru pri fungujúcom kontrolnom, represívnom a justičnom systéme nemuselo prísť v tomto smere k takému výraznému prieniku zločinu.

Nehovoriac radšej už o téme „čestne zarobené peniaze“, teda desať miliónov korún slovenských a viac, ktoré sú viditeľné aj v novodobých hradoch a zámkoch v našich mestách od západu na východ, od severe na juh, a pre západných turistov v šokujúcom počte luxusných áut na počet obyvateľstva. Nejde len o podnikateľov, ale aj o všelijakých vysokých a nižších štátnych úradníkov, a, samozrejme, lotrov v bielych golieroch a v menšej miere tých, ktorí sa často skrášľujú zlatom (Rómovia). Je to akási nevyhnutná daň novému režimu?

Plk. J. Šátek: Sčasti som už zodpovedal na otázku predchádzajúcou odpoveďou. Vtedy, keď sa človek dostane k väčším peniazom (a to môže byť aj poctivou prácou), sa v plnej nahote ukážu jeho morálne kvality. Vonkajší prejav bohatstva je vnútorným obrazom jeho majiteľa.

Vrátim sa k predchádzajúcej otázke. Kedysi mi prof. John Naisbitt, spoluautor legendárnych Megatrendov 2000 povedal, že berie tú daň za realizáciu amerického sna, ktorá má podobu vysokej kriminality, zločinnosti a takpovediac narkotizáciu spoločnosti. A povedal to tak ako vy v nedávnom telefonickom rozhovore so mnou. Bude sa zmierňovať a klesne, a nie je dôvod na pesimizmus zo stavu spoločnosti. Dodal, že taká daň nie je až taká vysoká z hľadiska rozvojových temp americkej spoločnosti. Je však vysokou vtedy, keď sa dotkne konkrétneho človeka a jeho rodiny. Pripomeniete si tie zážitky, z ktorých naberáte optimizmus?

Plk. J. Šátek: Ak sa na procesy v spoločnosti pozeráme „megaoptikou“, tak nás určité veci, napríklad stupeň zločinnosti, nemusia až tak znepokojovať. Avšak človek žije práve teraz a on chce žiť v dobrej a usporiadanej spoločnosti. Preto je potrebné, aby sme možno už určité

pozitívne výhonky

pocítili aj v našom

živote, i keď vychádzam z toho, že svoje snaženie beriem ako základ pre lepší život našich detí. Môj optimizmus plynie z mojej rodiny, našich detí, kolegov, zdá sa mi, že Slovensko čaká veľmi dobrá budúcnosť.

Dá sa povedať, že transformačný proces a v rámci neho odštátňovanie a potom privatizácia miliardových hodnôt, bol z hľadiska väčšiny sociálne nespravodlivý. Bol však nevyhnutný a mali sme tu základ pre trhovú ekonomiku podľa jednotlivých vládnych garnitúr. Sedem- a viacročný boj o tento majetok (alebo o jeho predaj zahraničných klientom) nemohol byť vo svojej podstate štandardný. Vytrvalo je však spoločnosť sýtená informáciami o tom, že celý rad ľudí, osobitne štátnych činiteľov, sa správal v tomto procese kriminálne a v rozpore so zákonmi. Vyzerá to tak, že vždy tá nová politická garnitúra otvára prípady svojich predchodcov. Väčšinou na dlhé lakte. Je to trauma bez konca či nekonečný príbeh...?

Plk. J. Šátek: Myslím, že to je a nie je nekončený príbeh. Je preto, lebo boj so zločinnosťou je bojom prebiehajúcim od zrodu ľudskej spoločnosti a zanikne až s ňou. Z iného hľadiska nie je nekonečný, to je len zdanie, keďže od začiatku deväťdesiatych rokov represívne zložky nezachytili

nárast zločinu,

v strede tohto desaťročia bola ich činnosť brzdená, takže ostatné štyri roky len dobiehame, čo sme už mali vykonať. Predpokladám, že do dvoch rokov už budeme v situácii ovládania škrtiacej klapky.

Nemenovaná spoločnosť sa pred koncom 2. svetovej vojny javila tak, že pohyb v nej vytváral „obchod“ s potravinami, nylonkami (dámske pančuchy), cigaretami a alkoholom, prostitúciou a penicilínom. Po rokoch sa vnuci, výnimočne aj deti týchto obchodníkov, stali ctihodnými a dodnes ovplyvňujú politiku toho štátu. Dnes je vnímaný ako stabilná demokracia. Bola to tiež transformácia, ktorá akoby inšpirovala domácich silných mužov. Odhliadnuc od celého radu filmov s takýmto námetom, akoby bol normálny prechod od zla k relatívnemu dobru, zo suterénu na slnečnú terasu na najvyššom (spoločenskom) poschodí...

Plk. J. Šátek: V spoločnosti je nepretržitý boj dobra so zlom, pozitívneho s negatívnym, silnejšieho a slabšieho. Tomu sa nedá ničím zabrániť. Tí silnejší jedinci sa väčšinou dostávajú k moci a určujú trend v situácii charakteristickej ako chaos, neriadený systém. Je to

živočíšny prejav

ich podstaty, chcú moc, a tú im zaručuje bohatstvo. Keď ho majú relatívne dosť, takže majú relatívne aj dosť moci, potom nastáva obdobie ochrany, veď treba chrániť to, čo si z koláča utrhli. Potom už je čas aj na kvalitnejšiu legislatívu, účinnejšiu políciu, fungujúcu justíciu a začína sa hovoriť aj o morálnych hodnotách. K tomuto procesu vytriezvenia patrí aj očista. Sú si vedomí toho, že niektorí z nich budú pykať, sú však presvedčení, že to nebudú práve oni.

Šíri sa zvesť, že trojnásobný expremiér prišiel s návrhom na zriadenie parlamentného vyšetrovacieho výboru, ktorý by mohol prakticky všetko. Je to vskutku supernávrh, tak ako ďalšie, ktoré vznikajú len preto, že podmienky na zabezpečenie zákonnosti - poriadku v štáte neprinášajú želateľný efekt. Inak povedané, taký stav, ktorý by nebol znepokojujúci. Alebo sú to médiá, ktoré dramatizujú situáciu?

Plk. J. Šátek: Neviem si ani pri najbujnejšej fantázii predstaviť ako a čím by parlamentný vyšetrovací výbor dosiahol spoza stola želateľný efekt v dodržiavaní zákonnosti. Tento návrh mi skôr pripomína amerického

senátora McCartyho

s honom na čarodejnice. Spomínam si z minulosti, že boli návrhy v parlamente, aby sa zaoberal prípadmi zavlečenia prezidentovho syna do Rakúska, ako aj vraždou Remiáša. Vtedy vládna koalícia trojnásobného expremiéra návrhy odmietla. Ak vtedy nebol dôvod na parlamentné rokovanie o týchto trestných veciach, teraz už tento dôvod nevidím vôbec. Keby sme všetci robili to, čo máme za povinnosť a nepozerali sa do cudzej záhrady, bolo by to len na prospech. Keď tak niekto silou mocou veľmi chce vyšetrovať, nech sa páči, treba splniť podmienky na prijatie do služobného pomeru a zvládnuť vyšetrovateľské skúšky.

Trebárs podľa médií, je tu trvalý stav alkoholizácie časti policajného zboru, ale dosť často aj kriminálna činnosť. Ako vnímate - hodnotíte takýto obraz polície vo väčšine médií?

Plk. J. Šátek: Stratiť dobré meno je možné jednou maličkosťou. Ťažšie sa získava späť. Alkoholizmus je veľkým problémom polície. Všetko vždy súvisí na danej úrovni s kvalitou riadiaceho manažmentu. Jednoznačne treba zvýšiť výkonnosť a kvalitu práce, sebadisciplínu. Nedotknuteľný policajt môže byť len vtedy, ak koná v súlade so zákonom, inak nulová tolerancia.

Na niektoré veci sa nepýtam, lebo nemôžete odpovedať, ale aký je to pocit, keď zbadáte, ako sa v televízii producírujú vaši klienti?

Plk. J. Šátek: Radšej sa nepozerám.

Peter Kasalovský