Prosím, majte vôľu

Peter Kasalovský

Najprv vo februári 1999 na mítingu Banskobystrického Hospodárskeho klubu

(NEF) s vtedajšou ministerkou financií B. Schmögnerovou, a potom ešte na

ďalších troch podujatiach, až do jej rezignácie, jednou z hlavných požiadaviek

podnikateľov bolo riešenie katastra. Niekoľkokrát zaznel podnet, aby sa

neúnosná situácia riešila príplatkami za rýchlejšie vybavenie ako stanovuje

zákon. Navrhovali sme, aby sa z príplatkov jednak odmeňovali pracovníci

katastrálnych úradov za prácu navyše (skontrolovateľnú) alebo

nesystemizovaní pracovníci, a tiež na ich materiálno-technické vybavenie.

Prinajmenej štyrikrát sme si od nej vypočuli, že sa to tak nedá, lebo chýba

koaličná vôľa. Konečne sa však už registruje návrh tzv. rýchlostného

príplatku zo strany Úradu geodézie, kartografie a katastra. Možno sa

dožijeme, že takmer štrnásťročná potreba praxe predsa len zvíťazí nad

byrokraciou, resp. tuposťou kompetentných. A nevylučujme, že nám likvidáciu

tohto zdroja korupcie, ale aj poškodzovania zdravia verejnosti a

konkrétnych občanov dajú na známosť aspoň delové salvy. Predovšetkým preto,

že zdroj bol nielen tolerovaný, ale aj podporovaný doterajšími vládnymi

garnitúrami. Neradujme sa a nejasajme však vopred.

Bol by to vskutku veľký sviatok, keby sa i na katastrálnych úradoch začal

nový život. Vďaka jednoduchosti a nulovej nákladovosti spomínaného receptu

(návrhu) by sa mohol stať inšpiráciou riešení nezvládaných problémov,

ktorých je viac ako dosť vo všetkých rezortoch. Keď to bude nezvratné, tak

azda nadíde ten čas, že politici budú musieť, a zároveň chcieť servírovať

občanom viac pravdy v porovnaní s dneškom. Nech už moji kolegovia píšu o

spoplatnení zdravotnej starostlivosti napriek ústavnej garancii jej

bezplatnosti, rovnako o spoplatňovaní štúdia na vysokých a iných školách

alebo o možnosti zdanenia dôchodkov, či trebárs o rezortnom až vládnom

záujme predať štátne balíky akcií v strategických podnikoch, tak ich

zaväzujem, aby rozmýšľali o tom, či jestvuje iné riešenie v našom čase a

priestore. Keď si potom čítam ich články a komentáre, tak vo všetkých

objavujem odpoveď na moju šéfredaktorskú otázku buď medzi riadkami, alebo

priamo v texte ako tie koly v plote. V konečnom dôsledku všetky vládne

návrhy a riešenia vrátane spomínaných sú opodstatnené, keďže sú záplatami na

diery v štátnom rozpočte. A to bez ohľadu na to, ako ich pomenujeme alebo

budeme hodnotiť.

Predkladatelia vládnych návrhov a následných riešení by si želali, aby ich

verejnosť vnímala ako systémové a prospešné pre lepší zajtrajšok. Možno sú o

tom skalopevne presvedčení, ale pravdou je, že iný variant by nemal šancu na

úspech, a bol by ďalším pokusom o výstavbu niekoľkých vzdušných hradov a

zámkov. Dôvod je ten najprozaickejší a spočíva v tom, že na konzervovanie

doterajšieho stavu nie sú finančné zdroje. Inak povedané, vyprodukovali sme

ich toľko, že treba čo najskôr speňažiť to, čo je nejako štátne a má cenu, a

spoplatňovať občanovi všetko, čo sa dá. Bolo to tak v minulosti, a dnes,

keď zahraniční investori bez akýchkoľvek sľubovaných veľkých investícií

majú ročne zisky v miliardách, tak si len potvrdzujeme, že naši politici sa

správali ako hlupáci. A je pravdou, že v nejednom prípade zločinne. Zo

zištnosti, a najmä preto, že nepodliehali kontrole. Práve preto sú

mnohí z tých súčasných adeptov politiky nútení s akousi noblesou plátať, či

skôr sceľovať diery, ktorým niet konca. Čo je však horšie a prinajmenej

trápne, tak musia navrávať sebe a vôbec občanom, pokiaľ chcú politicky

prežiť, že ide o múdre riešenia a nevyhnutné vklady pre šťastný život

budúcich generácií.

Teraz si želám, aby bola koaličná vôľa na príplatky za rýchlosť vybavovania

na katastrálnych úradoch. Lebo potom to už začne byť trochu o demokracii z

princípu...

Peter Kasalovský