Aby firmy stačili držať krok

Hrozí nám, že nebudeme poberateľom, ale prispievateľom únie

Dlhodobejšia neochota štátu investovať do slovenského poľnohospodárstva a vidieka viac a transparentne, sa môže napokon vypomstiť neschopnosťou čerpať v primeranej miere financie z eurofondov. Súvisí to s bilanciou - koľko odvedieme ako prípadná nová členská krajina a koľko budeme schopní z európskych financií využiť. Zároveň sa tým nastoľuje otázka, či sme na vstup do únie finančne, inštitucionálne a personálne pripravení. Kiež by sa nesplnila obava niektorých politikov, že Slovensko sa pri súčasnom tempe a kvalite prípravy stane nie čistým poberateľom, ale možno naopak, prispievateľom EÚ. Implementácia prípravného predvstupového programu na podporu agrosektora a vidieckych aktivít SAPARD nie je jednoduchá. Ba dokonca naráža na niekoľko problémov, ktoré predvídavé vlády mohli eliminovať, no ako sa ukazuje, podcenili, čo sa dalo. Aj tu naráža Slovensko na chronický nedostatok financií, keď niet dosť prostriedkov takmer na nič, agrokomplex nevynímajúc. K 15. aprílu bolo kontrahovaných 87 projektov prostredníctvom rovnomennej agentúry SAPARD. Posudzovaných je však už 162 projektov. Optimistické prognózy hovoria, že do konca apríla bude kontrahovaných sto a do záveru tohto roka by to malo byť 400 až 450. Zdalo by sa, že je to v poriadku a kritikou zo strany únie platíme len nováčikovskú daň. Ale aj v poľnohospodárstve všetko súvisí so všetkým. Tento

rezort je v kríze,

aká by sa po trinástich rokoch štrukturálnych zmien ani neočakávala. Súčasná situácia negatívne vplýva aj na SAPARD, a teda možnosti využívať prostriedky poskytnuté Európskou úniou. Niektorí podnikatelia sa rozhodli čakať a nepodávať projekty. Nevedia, čo im prinesú nasledujúce týždne a mesiace. Financie na rozbehnutie svojich zámerov síce majú, ale váhajú, či ich napokon nebudú musieť použiť nie na financovanie rozvojových zámerov, ale na obyčajnú záchranu podniku. Zneistení sú aj dobrí podnikatelia, ktorí už majú s fondom SAPARD prvé skúsenosti. Jeden z nich, ako sme sa dozvedeli, vysvetlil kompetentným svoj opatrný postoj. Má peniaze, bol by pripravený investovať. Čaká však, či sa z Intervenčnej poľnohospodárskej agentúry uvoľnia financie na exportné dotácie. Ak nie, bude mať veľké náklady a musí rozmýšľať, či projekt neodloží o rok. Najprv treba ratovať firmu, až potom môže prísť na rad projekt cez SAPARD.

Vo všeobecnej pokladničnej správe sú prostriedky, ktoré by sa nemali rozpustiť, a to ani na zvýšenie dotácií poľnohospodárom. Európska komisia nám totiž prisunie peniaze, len ak máme aj svoje. Ak by sa zo všeobecnej pokladničnej správy presunuli na

priame platby

poľnohospodárom do výšky 55-percentnej úrovne západoeurópskych farmárov, čo však oprávnene požadujú, Európska komisia by pozastavila financovanie z fondu SAPARD. Niektorí politici takýto postup navrhujú, lebo si myslia, že projektov na financovanie cez tento predvstupový fond bude aj tak príliš málo. Pre niektorých odborníkov v poľnohospodárstve je tiež neprijateľné, aby vláda na priame platby vzala z toho, čo by malo byť určené na rozvoj vidieka. Môže vzniknúť situácia, že niektorí poľnohospodári by tak dostali ešte menej. Najmä tí, ktorí hospodária v menej výhodných oblastiach. Takže to, čo sa momentálne robí s financiami v tejto oblasti, opäť pripomína len hasenie a vyhrotené problémy agrokomplexu sťažujú jeho celkovú prípravu na vstup do EÚ. V súvislosti s prípravou rokovania o pláne rozvoja vidieka robia odborné inštitúcie viaceré finančné prepočty. Je však takmer isté, že nebude na všetko, teda na spolufinancovanie z fondu SAPARD, zvýšenie priamych platieb poľnohospodárom, ale ani na reguláciu agropotravinárskeho trhu, podporu odbytu a exportné dotácie, na ktoré agropodnikatelia žiadajú v tomto roku 800 mil. Sk. Ochrana trhu prichádza neskoro, ak vôbec nejaká bude. A tieto dlhodobo

diery má zaplátať

aj navrhovaný spôsob daňovej reformy, ktorý sa pripravuje, pričom jej niektoré varianty sa opäť odôvodňujú, že tak je to v únii. Otázkou preto je, prečo sa majú zvyšovať aj tie dane, ktoré tam spravidla nemajú na tej úrovni, aká možno bude od budúceho roka u nás (DPH na potraviny 20 %, rast spotrebných daní a pod. pri nízkej kúpyschopnosti obyvateľov). Toto všetko sa deje v čase, keď samosprávne organizácie poľnohospodárov a potravinárov vyhlásili štrajkovú pohotovosť s rizikom, že v prvej polovici mája zorganizujú prvé protestné zhromaždenia. Je zakrývaním si očí pred realitou a prehodenie čierneho Petra na podnikateľov, ak minister pôdohospodárstva v tejto situácii upozorňuje, že je len na aktivite podnikateľov, koľko žiadostí v rámci SAPARD predložia.

Vladimír Turanský