Environmentálny výrobok

Komentuje Zdena Rabayová

Pred niekoľkými dňami prebrali z rúk ministra životného prostredia László Miklósa osvedčenie používať značku environmentálne vhodný výrobok (EVV) predstavitelia ďalších dvoch spoločností - PAM Chorvátsky Grob (výrobca) a Johan Enviro Bratislava (predajca). Firma PAM ju získala na dva nové druhy výrobkov. Konkrétne na vodou riediteľné náterové látky na báze akrylátových disperzií, ktoré sa používajú na povrchovú úpravu interiérových priestorov. Obchodná spoločnosť Johan Enviro sa môže značkou hrdiť na adsorbčných materiáloch. Sú to výrobky, ktoré sa vyznačujú schopnosťou veľmi rýchlo a účinne adsorbovať organické a anorganické látky, akými sú kyseliny, zásady, ropné látky, ale aj znečistená voda. Tieto materiály sa vyrábajú americkou technológiou a ich odberateľom sú viaceré slovenské firmy. Značkou EVV sa v SR môže pochváliť len 46 výrobkov, čo naozaj nie je veľa. Hoci oceňovanie má vo vyspelých krajinách dlhoročnú tradíciu, v SR Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov vláda SR schválila až v roku 1997. Jeho cieľom je ovplyvniť správanie spotrebiteľa na trhu tak, aby uprednostňoval tie výrobky, ktorých výroba je v súlade s myšlienkami trvalo udržateľného rozvoja.

Hoci výroba ocenených výrobkov značkou so stromčekom - od vstupných surovín cez spracovanie, použitie až po riešenie koncovky, čiže odpadu, vyhovuje stanoveným environmentálnym normám, drvivá väčšina slovenských spotrebiteľov stále nevie, čo znamená, prípadne je k jej prínosom ľahostajná. Príčinou je nedostatočná osveta, propagácia a, samozrejme, aj nízke ekologické vedomie. Krok dopredu predstavuje zákon o označovaní EVV, ktorý NR SR schválila v minulom roku. Na rozdiel od predpisov založených na príkazoch, zákazoch, kontrole a sankcionovaní, presadzuje dobrovoľný systém. To znamená, že ide nad rámec povinností a podporuje aktívny prístup subjektov k ochrane životného prostredia. Zároveň vytvára predpoklad na zvýšenie informovanosti obyvateľov. Kedy sa však začne litera zákona napĺňať aj v praxi a zákazníci začnú vo väčšom meradle ako dosiaľ štátom garantovanú informáciu o vplyve výrobkov na životné prostredie zohľadňovať pri svojich nákupoch, je otázne. A otáznik visí aj nad záujmom podnikateľských subjektov o získanie značky. Ak si včas neuvedomia, že pre svoj „ekologický imidž“ musia aj niečo urobiť, v konkurenčnom boji (na domácom i zahraničnom poli) môžu rýchlo začať strácať body.